Debrecín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Debrecín
mesto
Coa Hungary Town Debrecen.svg
Erb
Oficiálny názov: Debrecen
Prezývka: Kalvínsky Rím
Štát Maďarsko
Región Hajdúcko-biharská župa
Súradnice 47°31′47″S 21°38′20″V / 47.52972°S 21.63889°V / 47.52972; 21.63889
Rozloha 461,65 km² (46 165 ha)
Obyvateľstvo 205 804 (2008)
Hustota 444 24 obyv./km²
Primátor Lajos Kósa (Fidesz)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 4000-4044
Poloha mesta v rámci Maďarska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Maďarska
Webová stránka: www.debrecen.hu

Debrecín (maď. Debrecen) je s rozlohou 461,25 km² a vyše 200-tisíc obyvateľmi druhé najväčšie mesto v Maďarsku a sídlo Hajdúcko-biharskej župy. Mesto je najvýznamnejším kultúrnym, historickým a hospodárskym centrom celého východného Maďarska a svojou blízkosťou k Rumunsku a k Ukrajine je predurčené sa stať zaujímavým investičným a dopravným strediskom širšieho medzištátneho zázemia, ktoré je reprezentované v roku 1993 tu založeným Karpatským euroregiónom.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto rovinato leží vo Veľkej dunajskej kotline v blízkosti národného parku maďarskej pusty Hortobágy (UNESCO). Nepreteká ním žiadna rieka alebo potok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešný názov Debrecen sa prvý raz spomína v tvare "Debrezun" v roku 1235. Etymológia je sporná, pravdepodobne pochádza zo slovanského Dьbricinъ (porov. poľské sídlo Dbrzyca) alebo z dobre zliem ("dobrá zem"). Na tejto zemi sa vyskytovalo niekoľko osád, z ktorých sa neskôr konštituovalo mesto. V roku 1361 kráľ Ľudovít I. Veľký mestu udelil právo na vlastnú radu a sudcu.

Vzhľadom na svoju planinatú polohu sa počas stredoveku nestalo významnejším strediskom s mestskými hradbami. V rokoch 14111450 mesto a okolie bolo dané do zástavy Srbsku (podobne ako Spišské mestá v poľskom zálohu). V rokoch 1450 - 1507 bolo majetkom mocnej sedmohradskej rodiny Huňadiovcov, keď ho zo zálohu vykúpil Ján Huňadi. Po roku 1541 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a medzi obyvateľstvom sa rýchlo rozšíril kalvinizmus. Reformované kolégium vzniklo v roku 1538 a starší kalvínsky kostol sv.Ondreja stál na mieste dnešného od roku 1628. Do Uhorska sa mesto vrátilo až 1693, kedy ho cisár Leopold I. Habsburský povýšil na slobodné kráľovské mesto. To umožnilo aj návrat katolíckej cirkve, v roku 1715 piaristi postavili barokový kostol sv. Anny. Keďže bol starý kavlínsky kostol počas povstania Františka II. Rákociho poškodený, bol v rokoch 1805 - 1824 v klasicistickom štýle postavený nový Veľký kalvínsky kostol.


V 18. storočí sa Debrecín rozrástol do významného poľnohospodárskeho centra. Najvýznamnejšou udalosťou v dejinách mesta bolo vyhlásenie nezávislosti Uhorska počas maďarskej revolúcie 1849 Ľudovítom Košútom, kedy sa načas stalo uhorským hlavným mestom. V druhej polovici 19. storočia mesto prekonalo najdynamickejší rozvoj, kedy ako ukážkové mesto maďarského národného obrodenia bolo náležite vystavané do modernosti s promenádnymi triedami lemovanými novými školami, nemocnicami, úradmi štátnej správy a hotelmi. V roku 1857 príchod železnice podnietil rozvoj miestného priemyslu. V roku 1884 tu spustili parnú mestskú železnicu, ako prvú v Uhorsku.


Krátko po prvej svetovej vojne bol okupovaný rumunskou armádou. V medzivojnovom období bola rozvinutá rekreačná zóna na sever od centra mesta vo Veľkom lese s krytou plavárňou, prvým štadiónom v Maďarsku vôbec a budovou univerzity.

Počas druhej svetovej vojny bolo až 70 percent mesta poškodeného a z toho polovica zdemolovaného. V októbri 1944 sa neďaleko mesta odohrana bitka o Debrecín v rámci tvz. debrecínskej operácie.

Časy komunizmu znamenali pre mesto úpadok, ktorého vojnou poškodený bytový fond bol obnovovaný panelovými sídliskami. Po roku 1990 sa stal druhým najväčším mestom krajiny s vedúcou pozíciou v regióne. V roku 2006 dotiahnutá diaľnica z Budapešti a zmodernizovanie miestneho letiska prispeli k rozvoju tunajšieho rozvinutého turistického ruchu a pozícii Debrecína ako kongresového a kúpeľného mesta.

Pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Velký kalvínsky kostol - postavený v klasicistickom slohu s barokovými prvkami na mieste staršieho kostola sv.Ondreja v rokoch 1805 - 1824 ako hlavný kostol kalvínskeho vierovyznania, charakteristického pre maďarské obyvateľstvo. Kostol so strohou interiérovou výzdobou je 55 m dlhý, 15 m široký a 21 m vysoký a pojme 5000 veriacich. 14. apríla 1849 tu Ľudovít Košút vyhlásil nezávislosť Uhorska detronizovaním dynastie Habsburgovcov. V kostole je uchovaná stolička, na ktorej Košút sedával.
  • Dériho múzeum - založené zo zbierok mnohých donátorov od roku 1902, najvýznamnejším z nich bol viedenský podnikateľ Frigyes Déri, ktorý mestu daroval svoje egyptské zbierky. Múzeum sídli v neobarokovej budove dokončenej 1930.
  • Múzeum reformovaného kolégia - múzeum dokumetujúce vývoj najdôležitejšej protestantskej školy Uhorska, založenej v roku 1538.
  • Starý reformnovaný kostol - nazývaný aj Skrátený kostol kvôli neskôr zrezanej bielej veži.
  • Csokonaiovo divadlo - pomenované po významnom debrecínskom rodákovi básnikovi Mihályim Csokonaiom v romantizujúcom slohu v rokoch 1861 - 1865.
  • Župný dom - secesná budova z rokov 1911 -1912.
  • Kostol sv.Anny - postavený v barokovom slohu v rokoch 1721 - 1746.
  • Piac utca - hlavná promenádna trieda s väčšinou pamiatok, obchodmi a kaviarňami.
  • Veľký les - rekreačná zóna na sever od centra s botanickou a zoológickou záhradou, univerzitným areálom, kúpeľnými centrami.
  • Galéria MODEM - trojpodlažná galéria moderného umenia z roku 2006.
  • Kvetinový karneval - najdôležitejší z debrecínskych karnevalov s medzinárodnou účasťou trvajúci 2. augustový týždeň s tradíciou od 1905.
  • Aquaticum - kúpeľný komplex vo Veľkom lese s liečivou vodou o teplote 63 C.
  • Stredomorský kúpeľný park - moderný akvapark vo Veľkom lese.
  • Phoenix Aréna - multifunkčná športová hala z roku 2002 pri výpadovke na Košice, druhá najväčšia v krajine.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Maďarsku vyrobené modré debrecínske električky z rokov 1993-1997 dodávajú pešej zóne na Piac utca romantickú veľkomestskú atmosféru

Debrecín je najvýznamnejším dopravným uzlom východného Maďarska. V roku 2006 bola dokončená diaľnica M35 napájajúca mesto na diaľnicu M3 smerujúcou na Miškovec a Budapešť. Letisko Debrecen (DEB) je od roku 2004 medzinárodným letiskom s prevahou charterových letov, druhé najväčšie v krajine. Železnica dorazila do mesta z Pešte v roku 1857 a dnes koľajnice vedú z mesta už siedmimi smermi. Mestská hromadná doprava bola zavedená parnou trakciou v roku 1884, elektrifikovaná 1911. Kedysi rozvetvená električková sieť so siedmimi linkami bola v 70. rokoch limitovaná na jednu linku spájajúcu železničnú stanicu a centrum mesta s rekreačným parkom Veľký les. V roku 1985 bola doplnená dvoma vnútromestskými trolejbusovými linkami.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]