Lublin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 51°14′53″S 22°34′13″V / 51.24806°S 22.57028°V / 51.24806; 22.57028
Lublin
mesto
Collage of views of Lublin.jpg
POL Lublin flag 1.svg
Vlajka
POL Lublin COA 1.svg
Erb
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Lubelské
Powiat Mesto s právami powiatu
Súradnice 51°14′53″S 22°34′13″V / 51.24806°S 22.57028°V / 51.24806; 22.57028
Najvyšší bod 233
Najnižší bod 162
Rozloha 147,000 km² (14 700 ha)
Obyvateľstvo 353 483 (13. 08. 2007)
Hustota 2 404,65 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1198
Primátor Krzysztof Żuk
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 20-001 až 20-999
Telefónna predvoľba +48 81
EČV LU
Poloha mesta v rámci Poľska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Lublin
Webová stránka: http://www.um.lublin.pl/

Lublin je poľské historické mesto a hlavné mesto Lubelského vojvodstva. Leží na rieke Bystrzyca. Prvá zmienka o Lubline pochádza z roku 1198. V roku 1317 mesto získalo mestské práva.[1] Má okolo 356-tisíc obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešného mesta stála osada už v 5. storočí. Prvá zmienka o Lubline pochádza z roku 1224. Názov pochádza od mena Lubla (Ľubomír). V 13. storočí získalo mestské práva. Počas poľskej expanzie do Haliče a Červenú Rus zvíťazil roku 1341 Kazimír III. Veľký v blízkosti Lublina nad Tatármi. O rok neskôr bolo mesto obohnané hradbami. Rozvíjal sa obchod s novopodrobenými oblasťami dnešnej Ukrajiny a s čiernomorskými prístavmi. V roku 1569 tu bola podpísaná Lublinská únia - personálny zväzok Poľského kráľovstva a Litvy.

V 17. storočí bol Lublin zničený kozáckymi a švédskymi nájazdmi (1656) ako aj morom, ktorý si tu vyžiadal v roku 1630 približne 5000 obetí. V tom isom čase bolo mesto jedným z centier poľskej reformácie. Jestvovala tu mimo iných aj komunita tzv. Poľských bratov.

Po III. delení Poľska sa mesto na čas ocitlo pod rakúskou správou (1792-1805), potom pripadlo ruskému impériu. Roku 1837 sa stalo centrom gubernie. Okolo roku 1850 tu žilo približne 21 000 ľudí, z ktorých bolo 56% židovského vyznania. V druhej polovici 19. storočia sa mesto začalo veľmi rozrastať, aj vďaka železnici Varšava - Kovel (1877). Nacisti počas druhej svetovej vojny blízko mesta vystavali koncentračný tábor Majdanek.

Pri ústupe z mesta nacisti zavraždili v mestskej pevnosti vyše 600 väzenkýň. Ženy postrieľali v krajčírskej dielni paľbou guľometu. Stovky ďalších povraždili na dvore pevnosti. Sovietske jednotky mesto obsadili 22. júla 1944. Pri tomto nečakanom postupe sa im podarilo obsadiť aj koncentračný tábor Majdanek, ktorý nacisti nestihli evakuovať. Tábor sa stal najlepšie zachovaným táborom, ktorý sa dostal do rúk Spojencov v celej jeho krutej podstate. Stalin nariadil po obsadením mesta zriadiť tzv. Lublinský výbor (oficiálne Výbor národného oslobodenia), pro-sovietsku poľskú exilovú vládu, ktorá postupom času prevzala moc v Sovietmi oslobodenej krajine na úkor poľskej exilovej vlády v Londýne.[2]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Na hradnom kopci sa nachádza novogotický zámok postavený ako väzenie v rokoch 1824-1826 na mieste starého hradu. Z neho sa zachovala hradná veža z 13. storočia a kaplnka Svätej Trojice so vzácnymi freskami z 15. storočia.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí Katolícka univerzita Jána Pavla II.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lublin turegion.pl.
  2. Overy, R., 1998, Russia's War. A history of Soviet War Effort 1941-1945. Penguin Books, New York, s. 247

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne stránky mesta