Lubelské vojvodstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lubelské vojvodstvo
Erb - Lubelské vojvodstvo
(Erb vojvodstva)
Vlajka -  Lubelské vojvodstvo
(Vlajka vojvodstva)
{{{Názov_vojvodstva}}} na mape Poľska
Sídlo vlády Lublin
Vojvoda Wojciech Żukowski
Rozloha 25 155 km²
Počet obyvateľov 2 185 000 obyv. (2004)
Hustota 112 obyv./km²
EČV O
pozri: Podrobné administratívne členenie
Powiaty: Lubelské vojvodstvo
powiaty mestský powiat: 4  
vidiecky powiat: 20  
Gminy: mestské gminy: 20  
mestsko-vidiecke gminy: 21  
vidiecke gminy: 172  
Webstránka Lubelské vojvodstvo

Lubelské vojvodstvo (po poľsky: Województwo lubelskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa na východe Poľska. Susedí z Podleským, Mazovským, Svätokrižskym a Podkarpatským vojvodstvom a ďalej s Bieloruskom a Ukrajinou.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Geografické oblasti: Lublinská pahorkatina, Sandomierska kotlina, Roztocze, rovinaté Lublinské Polesie a Južné Podlesie.

Mestske powiaty[upraviť | upraviť zdroj]

Vidiecke powiaty[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vojvodstve je 41 miest, z toho 4 najväčšie majú práva powiat. Počet obyvateľov a povrch podľa GUS z 31.12.2005

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 (podľa údajov z roku 2004) bolo vojvodstvo podľa Štatistického úradu Európskej komisie (Eurostat) označené za najchudobnejší región Európskej únie z priemerným príjmom 3538 euro na obyvateľa (33% priemeru únie).

Zdroje minerálnych surovín[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie závody:

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa tu významné lesné komplexy: Lasy Janowskie a Puszcza Solska

Národné parky:

  1. Poleski národný park
  2. Roztoczský národný park

Chránené územia:

  1. Chełmski Park Krajobrazowy
  2. Kazimierski Park Krajobrazowy
  3. Kozłowiecki Park Krajobrazowy
  4. Krasnobrodzki Park Krajobrazowy
  5. Krzczonowski Park Krajobrazowy
  6. Nadwieprzański Park Krajobrazowy
  7. Park Krajobrazowy Lasy Janowskie
  8. Park Krajobrazowy Podlaski Przełom Bugu
  9. Park Krajobrazowy Pojezierze Łęczyńskie
  10. Park Krajobrazowy Puszczy Solskiej
  11. Poleski Park Krajobrazowy
  12. Południoworoztoczański Park Krajobrazowy
  13. Skierbieszowski Park Krajobrazowy
  14. Sobiborski Park Krajobrazowy
  15. Strzelecki Park Krajobrazowy
  16. Szczebrzeszyński Park Krajobrazowy
  17. Wrzelowiecki Park Krajobrazowy

Turistika a odpočinok[upraviť | upraviť zdroj]

Potockého palác v meste Międzyrzec Podlaski
Kostol sv Mikołaja Międzyrzec Podlaski
Bazylika NMP v Chełme
Stará kaplnka Międzyrzec Podlaski
Rieka Krzna
  • Biała Podlaska – Zvyšky pevnosti a zámku Radziwiłłovských
  • Bełżyce – zámok a kostol z pol. 17.stor
  • Biłgoraj – skanzen "Zagroda sitarska", kostol sv. Jerzego, kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie, kláštor Františkánov v Puszcze Solskej
  • Chełm
    • Kostol sv. Apoštolov
    • Kriedové pivnice
    • Bazylika Najsvätejšej Panny Márie, v areáli s kláštorom Bazylianów, biskupským palácom, špitálom a tiež Uściługskou bránou zo začiatku 17., jediný zachovaný zvyšok Dolného Zámku
    • Mestský park
    • Park "na hore"
    • Reformátorský kostol
    • Pravoslávny chrám sv. Jána Teologa
  • Chodel - renesančno-gotický kostol z polovice 16. stor., ruina Jezuitského kostola na ostrove z polovice 18. stor.
  • Dęblin – pevnosť
  • Firlej – jazero, drevený kostol z 19. stor.
  • Gołąb – kostol sv. Floriana a Katarzyny,
  • HrebenneGréckokatolícky chrám sv. Mikołaja
  • Hamernia – prírodná rezervácia Czartowe Pole
  • Janowiec – ruiny zámku Piotra Firleja, kostol zo 16. stor.,
  • Jabłeczna – pravoslávny monastier
  • Janów Podlaski
    • žrebčín
    • zvyšky biskupského palácu
    • jaskyňa Naruszewicza
  • Kazimierz Dolny
    • zámek
    • námestie
    • kostol sv. Jana Chrzciciela
    • sprašové úžľabiny
  • Józefów - kostol Nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie
  • Kodeń – kostol sv. Anny
  • Kraśnik
    • netypické urbanistické rozloženie mesta
    • neskorogotický kostol Nanebovzatia Najsv. Panny Márie
    • Barokový kostol Ducha sv.
    • Synagóga zo 17. stor. XVII
    • Zámočné návršie zo zvyškami zámku z prelomu 14-15. stor.
  • Krasnobród – kláštor
  • Kurów – kostol Nasjv. Panny Márie z 15. stor.
  • Lublin – množstvo pamiatok od 13. stor. až po súčasnosť
  • Lubartów - barokové kostoly z prvej pol. 18. stor.
  • Nałęczów
    • Kúpelný park
    • vily
  • Opole Lubelskie
    • kostol zo 17. stor. XVII wieku z cennou barokovou výzdobou z piaristickým kláštorom a školou
    • palác Tarłovských a Lubomirských, postavený v 18. stor. zo staršieho zámku
    • letný palác kniežaťa Aleksandra Lubomirského
    • mestské centrum zo 17-19. stor.
  • Puławy – Palácový komplex s parkom
  • Radzyń Podlaski
  • Tomaszów Lubelski – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
  • Uchanie – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
  • Zamość
    • urbanistické usporiadanie mesta
    • katedrála Zmŕtvychvstania Pána a Sv. Tomasza Apostoła

Zaujímavé sú tiež regióny Roztocze a Puszcza Solska.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodstvo v rokoch 1474-1795[upraviť | upraviť zdroj]

Terajšie územie vojvodsta patrilo v uvedenom období do vojvodstiev Lubelského, Ruského a Bielskeho. Časti powiatu radzynského a powiat bialski patrili do Brzesko-litewského vojvodstva Veľkeho litovského kniežatstva.

Vojvodstvo v rokoch 1918-1939[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodstvo v rokoch 1946-1950[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodstvo v rokoch 1950-1975[upraviť | upraviť zdroj]

Lubelské vojvodstvo v rokoch 1975-1998

Vojvodstvo v rokoch 1975-1998[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodstvo od roku 1999[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 po reforme vzniklo Lubelské vojvodstvo z území vojvodstiev lubelskiego, chełmskiego, zamojskiego tiež časti bialskopodlaskiego, siedleckiego a tarnobrzeskiego.

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]