Zemplínska župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zemplínská župa
Erb Mapa
Zemplin coatofarms.jpg
Zemplen.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Zemplen.png
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 6 269 km²
Počet obyvateľov 343 194 obyv.
Hustota obyvateľstva 54,7 obyv./km²
Centrum Sátoraljaújhely
Súčasné krajiny Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Slováci 27,1 %
Maďari 56,5 %
Rusíni 11,4 %
Nemci 2,8 %
Náboženské zloženie Rímskokatolícke 38,6 %
Gréckokatolícke 30,0 %
Reformovaná k.c. 19,7 %
Evanjelické a.v. 2,0 %
Židovské 9,6 %

Zemplínska župa (lat. Zemplinum a comitatus Zempliniensis, nem. Semplin a Sempliner Gespanschaft, po maď. Zemplén (vár)megye) bol komitát, stolica a župa Uhorska, po prvej svetovej vojne aj župa Maďarska.

V súčasnosti je to na Slovensku aj názov neformálneho a turistického regiónu na Slovensku, zodpovedajúceho pôvodnej župe v rozsahu územia Slovenska, často však vrátane územia Užskej župy, o ktoré bol Zemplín rozšírený v roku 1918.

Uhorský komitát/župa/stolica[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínska župa na severe susedila s Poľskom, neskôr s Haličom - rakúskou provinciou, dnes súčasť Poľska a Ukrajiny, ďalej s Abovskou stolicou (neskôr Abovsko-turnianskou), Boršodskou, Sabolčskou, Šarišskou a Užskou župou.

Územím Zemplína pretekajú rieky Bodrog, Hornád, Laborec, Latorica, Ondava, Tisa, Topľa. Rozloha župy v roku 1910 bola 6269 km².

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom Zemplína bol Zemplínsky hrad. V 13. a prvej polovici 14. storočia aj Blatný Potok. V 14. storočí sa centrom stalo mesto Zemplín. V rokoch 1470 – 1490 zasadala sedria v Sečovciach. Od roku 1748 bolo centrom stolice/župy Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v súčasnom Maďarsku.

Rody vládnucich županov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas stredoveku sa na poste hlavného župana striedali najmä príslušníci týchto rodov:

  • Drugetovci (v 16. a 17. storočí len tento rod; v rokoch 1556-1684 len traja župani neboli z tohto rodu)
  • Palóciovci (páni z Pavloviec)
  • Peréniovci
  • Rozgoňovci (páni z Rozhanoviec)
Zemplínska župa na východe Slovenska

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa možno stal okolo roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok (Sárospatak), samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známy ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica.

V 13. storočí sa aj Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.

Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše.

V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákociho sa opäť stala súčasťou Uhorska.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni a Ukrajinci, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Maďari obývali prevažne juh stolice; aj v súčasnosti tvoria na juhu Trebišovského okresu v niektorých oblastiach väčšinu.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.

Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne:

    • Podhorský (Processus submontanus)
    • Ostrovný (Processus insulanus)
    • Vranovský (Processus Varanoviensis)
    • Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
  • Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský boli rozdelené):
    • Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
    • Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)

V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]