Oravská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oravská župa
Župa v Uhorsku
Orava coatofarms.jpg
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Poľsko
Sídlo župy Dolný Kubín
Rozloha 2 018 km²
Obyvateľstvo 78 745 (1910) [1]
 -   81 643 (1880) [2]
Hustota 39 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 75 %
Gorali/Poliaci 22,2 %
Maďari 2,5 %
Nemci 1,9 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 0,43 %
Nemci 2,71 %
Slováci 92,97 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0 %
Ostatní 0,08 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 88,6 %
Evanjelické a. v. 8,5 %
Židovské 2,5 %
Árva county map.jpg

Oravská župa (lat. comitatus Arvensis, maď. Árva vármegye, nem. Komitat Arwa, poľ. Żupa orawska) bola stolica a župa Uhorska. V súčasnosti región na severe Slovenska a v južnom Poľsku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Rozloha Oravskej župy v roku 1910 bola 2 018 km².

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom stolice bol Oravský zámok. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.

Rody vládnucich županov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam županov Oravy

Post hlavného župana zastávali od roku 1556 Thurzovci, ktorí ho od roku 1606 zastávali dedične. Po vymretí Thurzovcov po meči, sa oravské panstvo stalo spoluvlastníctvom (komposesorátom) jeho siedmich dcér a ich potomstva. Oravský komposesorát spravovali volení direktori, ktorí do roku 1713 zastávali aj post hlavného župana stolice. Väčšia časť územia stolice bola súčasťou oravského komposesorátu, no zemianske obce do neho nepatrili a teda ich nemožno stotožňovať, rovnako tak oravské panstvo nebolo totožné s oravským komposesorátom (hoci tvorilo jeho prevažujúcu časť).

Od roku 1713 funkcia hlavného župana nebola dedičná.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Oravy sa stalo súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354. Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tych rokoch 14. storočia.

Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku.

V rokoch 1786 – 1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Orava stala súčasťou Česko-Slovenska. Severnú časť Oravy (prevažná časť vtedajšieho slúžnovského okresu Trstená, s najväčšou obcou Jablonka) si však nárokovalo Poľsko, ktoré ju aj vojensky obsadilo. Toto územie sa roku 1920 stalo súčasťou Poľska.

Počas 2. svetovej vojny slovenská armáda spolu s Nemeckom napadla Poľsko a Slovensko znova obsadilo poľskú Oravu. Predvojnová hranica medzi ČSR a Poľskom bola 20. mája 1945 obnovená.

V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva (Małopolskie Województwo).

Poloha Oravy na Slovensku

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Orava je prvotné historické meno rieky a kraja, ležiaceho v povodí tejto rieky. Názov Arva – súdiac z jeho znenia – vzťahoval sa pôvodne na rieku. Myslí sa, že slovo Arva je galského pôvodu. Keltské (starogalské) slovo arvos, arva znamená bystrý tok, bystrú vodu; vlastnosť horských riek a potokov. Keltské (starogalské) kmene Kotínov, zlomky Bójov a Ruténov žili v blízkosti Oravy a v južnej Orave v čase okolo začiatku nášho letopočtu i potom v celom období sťahovania národov. Názov Orava by sa mohol vykladať aj z germánskeho pomenovania limby: Arve, Arva. Orava mohla byť vtedy bohatá na limby. Názov Arva, či už je keltského alebo germánskeho pôvodu, prevzali germánske kmene, ktoré sa tu osadili; od nich prešiel na staroslovenské obyvateľstvo, ktoré ho kontinuitou osídlenia prenieslo do doby historickej.

Názov Orava vo forme Arva sa v historických listinách po prvý raz vyskytuje r. 1267, po druhý raz v skomolenej forme Aryva r. 1291. Spomína sa tu majetok Arva s hradom, ktorý sa tam nachádza, a synovia Andreja, oravského župana „de Aryva“ (Aryna). Slovenská forma Orava prichodí po prvý raz r. 1314. Vtedy sa spomína pustý les v Oravii, r. 1326 Arawa, r. 1334 fara Aravia, r. 1390 zámok Orawa a potom už častejšie v tejto forme.

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Orava bola osídlená spočiatku Slovanmi/Slovákmi z dolných stolíc (LiptovJasenová, TuriecIstebné, Zvolen ale i SpišTrstená (spišskí Nemci). neskôr počas valašskej kolonizácie sa na severe Oravy vytvorilo svojrázne etnikum – Gorali, ktorí tvorili väčšinu v 24 obciach. Slováci však tvorili na Orave väčšinu a aj Gorali sami seba väčšinou považovali za Slovákov.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Oravy sa delilo na dva slúžnovské okresy:

  • Horný (Processus superior)
  • Dolný (Processus inferior)

Roku 1777 sa stolica rozdelila na štyri slúžnovské okresy:

  • Kubínsky (Processus Kubiniensis)
  • Hradný (Processus Arcensis) s centrom v Tvrdošíne
  • Trstenský (Processus Trsztenensis)
  • Námestovský (Processus Namesztoviensis)

Toto členenie pretrvalo až do rozpadu monarchie roku 1918. Na území Oravskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Poľská Orava[upraviť | upraviť zdroj]

Územie poľskej Oravy, rovnako ako ďalšie severné časti dnešného Slovenska, tvorili v období 11. – 12. storočia pohraničné pásmo Uhorska, tzv. confinium[5]. Najneskôr od 13. storočia až do roku 1918 však bola táto časť Oravskej župy integrálnou súčasťou Uhorska. V roku 1918 však Poľsko vyslovilo na územie okresov Trstená a Námestovo svoje nároky a obsadilo ich. Sučasťou poľskej Oravy je 12 obcí (mesto Jablonka a okolie, 389 km², 16 133 obyv. v roku 1918). Väčšia časť okresu Trstená sa napokon 28. júla 1920 stala súčasťou Poľska. Bolo to týchto dvanásť oravských dedín: Sŕnie, Podvlk, Harkabúz, Vyšná a Nižná Zubrica, Orávka, Bukovina-Podsklé, Pekelník, Jablonka, Chyžné, Vyšná a Nižná Lipnica, Hladovka, Suchá Hora.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. http://web.archive.org/web/20121119083618/http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/pdf/1vyvoj_uzemia.pdf

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]