Mošonská župa (Uhorsko)
| Mošonská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Poloha župy v Uhorsku | |
.svg) |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 2013 km² |
| Počet obyvateľov | 94479 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 46,9 obyv./km² |
| Centrum | Magyaróvar |
| Súčasné krajiny | Slovensko, Maďarsko, Rakúsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 0,8 % Nemci 55 % Maďari 34,9 % Chorváti 8,6 % |
| Náboženské zloženie | Rímskokatolícke 87,5 % Evanjelické a. v. 10,2 % Židovské 2 % |
Mošonská župa (maď. Moson, nem. Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.
Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.
Obsah |
Geografia [upraviť]
Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².
Centrum [upraviť]
Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.
Dejiny [upraviť]
Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.
V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).
Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.
Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.
Okresy [upraviť]
Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:
- Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
- Rajka, leží v Maďarsku
- Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.
Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.
.png)
