Mošonská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mošonská župa
Erb Mapa
Moson coatofarms.jpg
Moson county map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Kingdom of Hungary counties (sk-Mošonská).svg
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 2 013 km²
Počet obyvateľov 94 479 obyv.
Hustota obyvateľstva 46,9 obyv./km²
Centrum Magyaróvar
Súčasné krajiny Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Slováci 0,8 %
Nemci 55 %
Maďari 34,9 %
Chorváti 8,6 %
Náboženské zloženie Rímskokatolícke 87,5 %
Evanjelické a. v. 10,2 %
Židovské 2 %

Mošonská župa (maď. Moson, nem. Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.

Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.

Mošonská župa na juhozápade Slovenska

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy, a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]