Jarovce
| Jarovce | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 |
||
|
||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava V | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 134-136 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 21,34 km² (2 134 ha) | |
| Obyvateľstvo | 1 479 (31. 12. 2011) [1] | |
| Hustota | 69,31 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1208 | |
| Starosta | Ing. Pavel Škodler[2] (NEKA) | |
| PSČ | 851 10 | |
| ŠÚJ | 529443 | |
| EČV | BA, BL | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Palmová 1 | |
| Telefón | 02/62860178 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
|
||
 |
||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: www.jarovce.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
 Slovenský portál |
||
Jarovce (chorv. Hrvatski Jandrof, maď. Horvátjarfalu) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.
Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1208, ktorou potvrdzuje založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Uhorsko, dnešné Maďarsko). Táto sa ale nezachovala a odkazujú na ňu už iba nasledujúce listiny, z ktorých najstaršou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1359, vydaná v Pécsi (Päťkostolí). Potvrdzuje ňou výsady pôvodnej listiny kráľa Ondreja II. a vkladá sem aj donácie zeme a osád, ktoré pôvodná listina neobsahovala.
Obec je súčasťou Slovenska od roku 1947, keď bola na základe dohody s Maďarskom pripojená k Česko-Slovensku (spolu s Rusovcami a Čunovom). Dôvodom bola výstavba bratislavského Dunajského prístavu. V tom čase v obci jasne prevažovalo chorvátske obyvateľstvo. Aj veľká časť súčasnej populácie sa hlási k tejto národnosti a zachováva reč svojich predkov a folklórne obyčaje. V rokoch 1947-1950 obec administratívne patrila pod susedné Rusovce.
Mestskou časťou Bratislavy je od 1. januára 1972.
Obsah |
Kostol sv. Mikuláša v Jarovciach[upraviť]
Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. Tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom 90. rokov boli na kostole urobené posledné úpravy.
-
Pohľad na kostol z Mandľovej ul.
-
Socha sv. Mikuláša
-
Pamätník obetiam z oboch vojen
Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť]
- spolu: 1 199 (2001)
- slovenská: 765 (63,8%)
- chorvátska: 244 (20,3%)
- maďarská: 160 (13,3%)
- nezistená: 13 (1,1%)
- česká: 9 (0,8%)
- nemecká: 6 (0,5%)
- rusínska: 1 (0,1%)
- ukrajinská: 1 (0,1%)
Galéria[upraviť]
-
Základná škola v Jarovciach
-
Materská škola v Jarovciach
-
Palmová ul.
-
Mandľová ul.
-
Mandľová ul.
-
Jantárová ul.
-
Hasiči
-
Opustený hraničný priechod do Rakúska
Referencie[upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Pavel Škodler je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|||||||||||||||||||
|
|||||
