Marmarošská župa (Uhorsko)
| Marmarošská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
| Poloha župy v Uhorsku | |
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 9716 km² |
| Počet obyvateľov | 357535 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 36,8 obyv./km² |
| Centrum | Sihoť |
| Súčasné krajiny | Rumunsko, Ukrajina |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Maďari 14,8% Nemci 16,6% Rumuni 22,6% Rusíni 44,6% Ostatní 0,3% |
| Náboženské zloženie | {{{Náboženstvo}}} |
Marmarošská župa (po latinsky: comitatus Maramarosiensis vel Marmarosiensis vel Maramarusiensis, po maďarsky: Máramaros vármegye, po rumunsky: Comitatul Maramureş, po nemecky: Komitat Maramuresch) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti jej územie leží v severozápadnom Rumunsku a na západnej Ukrajine (Zakarpatská oblasť). Hlavným mestom bolo mesto Marmarošská Sihoť (rusín. Sihota, maď. Máramarossziget, nem. Maramureschsigeth alebo Siget).
Po prvej svetovej vojne bola župa rozdelená medzi Česko-Slovensko (2/3) a Rumunsko (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po februárovej revolúcii medzi Česko-Slovenskom a Rumunskom, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k Podkarpatskej Rusi, neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky Tisa. Hranice jeho územia siahali až na sever po Halič, na juhu to boli súčasné hranice Rumunska. Do jeho územia spadá tok rieky Tisa, no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti. Vo väčších obciach žije veľa Židov, menej Rumunov a Maďarov. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú Huculi.