Opátka (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′14″S 21°03′32″V / 48.7873°S 21.0588°V / 48.7873; 21.0588
Opátka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 462 m n. m.
Súradnice 48°47′14″S 21°03′32″V / 48.7873°S 21.0588°V / 48.7873; 21.0588
Rozloha 13,9 km² (1 390 ha) [1]
Obyvateľstvo 92 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 6,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1324
Starosta Ján Popier[3] (NEKA)
PSČ 044 65 (pošta Košická Belá)
ŠÚJ 521833
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Opátka (v minulosti Moldavská Opátka (Opaka) a Spišská Opátka (Opátka), maď. Apátka/Abaújopáka, Opáka/Szepesapátka) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Vznikla spojením Moldavskej a Spišskej Opátky v roku 1944.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ján Popier je v zozname. Dostupné online.


Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324 kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka. Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.

Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu.

V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí. (Teraz ich je okolo 86) V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera...

Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci Košické Hámre. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov.

1868 obec premenovaná na dnešnú Opátku.