Šemša
| Šemša | |
| obec | |
 Kostol sv. Ondreja, apoštola
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 297 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 17,17 km² (1 717 ha) |
| Obyvateľstvo | 804 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 46,83 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | rok 1280 |
| Starosta | Jozef Lukáč[2] (SDKÚ-DS) |
| PSČ | 044 21 |
| ŠÚJ | 522066 |
| EČV | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Šemša (maď. Semse) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Obsah |
Úvod[upraviť]
Šemšu obývala grófska rodina Semsey, ale do začiatku 15. storočia v dejinách obce figurujú aj ďalšie zemepanské rodiny, ktoré rozhodovali o jej osude.
Názov obce[upraviť]
Názov Šemša sa prvýkrát spomína v roku 1280 v podobe „terra Scemce“. Pomenovanie Šemše sa v listinách jednotlivých období počínajúc stredovekom až do 20. storočia uvádzal v takýchto podobách:
- r.1280 – Scemse
- r. 1310 – Sempse
- r.1315 – Scemse
- r.1317 – Semche
- r.1318 – Semse, Zemsce
- r.1324 – Zempse
- r.1327/1360 – Isepsemse
- r.1328 – Zemsa
- r.1332 – Zense
- r.1360 – Zemse
- r.1427 – Scempse
- r.1773 – Semssa
- r.1808 – Ssemssa
- r.1903 – Šemša
Oblečenie[upraviť]
V minulosti všeobecne platilo a v podstate čiastočne platí aj dnes, že ženy z vidieka delili šaty na tri kategórie: domáce oblečenie, oblečenie do mesta, oblečenie do kostola a na veľké sviatky. Medzi veľké sviatky sa rátali hlavne Veľká noc, Vianoce a svadby.
Fotografia pochádza z obce Šemša. Vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia a je na nej dievča v deň svojho vydaja. Ide o svadobnú fotografiu nevesty. V Šemši sa nenosili vyšívané kroje, čo nie je žiadna zvláštnosť: v neďalekej obci Zlatá Idka sa kroje nenosili vôbec. Tieto veci úzko súvisia s históriou vzniku obcí. Zlatá Idka totiž vznikla ako banícka obec, ktorej kultúru už azda od jej počiatkov určovali vyslaní mešťania z Uhorska. Zlatoidančania nosili na slávnosti banícke uniformy a šaty rovnaké, ako sa nosili v Košiciach.
Chronológia[upraviť]
- 1280 – prvá písomná zmienka o obci
- 1314 – prvá písomná správa o organizovanom náboženskom živote v Šemši
- 1315 – po tomto roku kúpil časť Šemše Tomáš, syn Františka, ktorý bol spišským kastelánom
- 1334 – Tomáš, syn Františka sa označuje ako „zo Šemše“
- 1396 – v bitke proti Turkom padol kráľovský pohárnik Ladislav Semsey
- 1397 – kráľ Žigmund udelil Jánovi Semsey právo meča
- 1401- kráľ Žigmund udelil Jánovi Semsey erb
- 1419 – 1424 – príslušníci rodiny Semsey bojovali vo vojsku kráľa Žigmunda proti husitom
- 1427 – za zásluhy v boji proti husitom získala rodina Semsey ďalšie majetky v Abovskej , Šarišskej a Hevešskej župe
- 1696 – spomína sa katolícky kostol v ruinách
- 1750 – Pavol Semsey znovu postavil kaštieľ v Šemši
- 1772 – prvá písomná zmienka o škole
- 1773 – schválený tereziánsky urbár obce Šemša
- 1784 – zhotovilo sa pečatidlo obce
- 1830 – postavila sa nová budova školy
- 1854- 1855 – rozšírenie kostola
- 1875 – výstavba pohrebnej kaplnky rodiny Semsey
- 1901-1903 – výstavba cesty Košice – Šemša – Jasov
- 1903 – vznik „Valérie“ – kláštor – dievčenská škola – detský útulok
- 1907 – rodina Semsey získala grófsky titul
- 1927-1928 – začiatok osemročnej školskej dochádzky
- 1938 – obec pripojili k Maďarsku
- 1943 – zomrel Ladislav Semsey, posledný majiteľ kaštieľa a panstva v Šemši
- 1944-1945 – frontové udalosti – obec bola čiastočne poškodená
- 1945 – obec pripojili k obnovenej ČSR
Rodina Semsey[upraviť]
Kaštieľ rodiny Semsey v Šemši je nespornou dominantou celého okolia. Majestátne sa vypína na pomyslenom konci obce na pozadí bukových lesov. Napriek tomu, že kaštieľ bol viac ako šesť desaťročí zanedbávaný, ešte stále pôsobí honosne pripomínajúc svoje lepšie časy. Je situovaný na návrší na severnej strane obce v centre pozemkov niekdajšieho panstva. Kaštieľ je z jednej strany obklopený neobarokovou záhradou, z druhej strany nádvorím. Zo severnej strany prilieha ku kaštieľu kostol a zo štvrtej západnej strany prístavba krídla.
Škola[upraviť]
Prvá písomná zmienka o škole v Šemši pochádza z roku 1772. V tom období Mária Terézia nariadila krajinským orgánom, aby začali s modernizáciou školstva v Uhorsku. Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia bola činnosť školy porovnateľná s ostatnými školami v Abovskej župe. Žiaci po ukončení 6-ročnej školskej dochádzky sa ďalej vzdelávali. Zásadná zmena v činnosti školy nastala v roku 1903, keď rodinný príslušníci rodiny Semsey naplnili dlhoročné úsilie svojej nebohej matky a založili nadáciu VALÉRIA. Táto mala finančne zabezpečiť fungovanie dievčenskej školy a detskej opatrovne. Fungovanie chlapčenskej školy zabezpečovala obec a vyučoval ju svetský učiteľ. Dievčenská škola bola financovaná z peňazí nadácie Valéria.
Referencie[upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jozef Lukáč je v zozname. Dostupné online.
