Šemša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°40′29″S 21°06′50″V / 48.6748°S 21.1139°V / 48.6748; 21.1139
Šemša
obec
Šemša, Kostol sv. Ondreja, apoštola.jpg
Kostol sv. Ondreja, apoštola
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 297 m n. m.
Súradnice 48°40′29″S 21°06′50″V / 48.6748°S 21.1139°V / 48.6748; 21.1139
Rozloha 17,17 km² (1 717 ha) [1]
Obyvateľstvo 786 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 45,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka rok 1280
Starosta Jozef Lukáč[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 044 21
ŠÚJ 522066
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šemša (maď. Semse) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Šemšu obývala grófska rodina Semsey, ale do začiatku 15. storočia v dejinách obce figurujú aj ďalšie zemepanské rodiny, ktoré rozhodovali o jej osude.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Šemša sa prvýkrát spomína v roku 1280 v podobe „terra Scemce“. Pomenovanie Šemše sa v listinách jednotlivých období počínajúc stredovekom až do 20. storočia uvádzal v takýchto podobách:

  • r.1280 – Scemse
  • r. 1310 – Sempse
  • r.1315 – Scemse
  • r.1317 – Semche
  • r.1318 – Semse, Zemsce
  • r.1324 – Zempse
  • r.1327/1360 – Isepsemse
  • r.1328 – Zemsa
  • r.1332 – Zense
  • r.1360 – Zemse
  • r.1427 – Scempse
  • r.1773 – Semssa
  • r.1808 – Ssemssa
  • r.1903 – Šemša

Oblečenie[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti všeobecne platilo a v podstate čiastočne platí aj dnes, že ženy z vidieka delili šaty na tri kategórie: domáce oblečenie, oblečenie do mesta, oblečenie do kostola a na veľké sviatky. Medzi veľké sviatky sa rátali hlavne Veľká noc, Vianoce a svadby.

Fotografia pochádza z obce Šemša. Vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia a je na nej dievča v deň svojho vydaja. Ide o svadobnú fotografiu nevesty. V Šemši sa nenosili vyšívané kroje, čo nie je žiadna zvláštnosť: v neďalekej obci Zlatá Idka sa kroje nenosili vôbec. Tieto veci úzko súvisia s históriou vzniku obcí. Zlatá Idka totiž vznikla ako banícka obec, ktorej kultúru už azda od jej počiatkov určovali vyslaní mešťania z Uhorska. Zlatoidančania nosili na slávnosti banícke uniformy a šaty rovnaké, ako sa nosili v Košiciach.

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1280 – prvá písomná zmienka o obci
  • 1314 – prvá písomná správa o organizovanom náboženskom živote v Šemši
  • 1315 – po tomto roku kúpil časť Šemše Tomáš, syn Františka, ktorý bol spišským kastelánom
  • 1334 – Tomáš, syn Františka sa označuje ako „zo Šemše“
  • 1396 – v bitke proti Turkom padol kráľovský pohárnik Ladislav Semsey
  • 1397 – kráľ Žigmund udelil Jánovi Semsey právo meča
  • 1401- kráľ Žigmund udelil Jánovi Semsey erb
  • 1419 – 1424 – príslušníci rodiny Semsey bojovali vo vojsku kráľa Žigmunda proti husitom
  • 1427 – za zásluhy v boji proti husitom získala rodina Semsey ďalšie majetky v Abovskej , Šarišskej a Hevešskej župe
  • 1696 – spomína sa katolícky kostol v ruinách
  • 1750 – Pavol Semsey znovu postavil kaštieľ v Šemši
  • 1772 – prvá písomná zmienka o škole
  • 1773 – schválený tereziánsky urbár obce Šemša
  • 1784 – zhotovilo sa pečatidlo obce
  • 1830 – postavila sa nová budova školy
  • 1854- 1855 – rozšírenie kostola
  • 1875 – výstavba pohrebnej kaplnky rodiny Semsey
  • 1901-1903 – výstavba cesty Košice – Šemša – Jasov
  • 1903 – vznik „Valérie“ – kláštor – dievčenská škola – detský útulok
  • 1907 – rodina Semsey získala grófsky titul
  • 1927-1928 – začiatok osemročnej školskej dochádzky
  • 1938 – obec pripojili k Maďarsku
  • 1943 – zomrel Ladislav Semsey, posledný majiteľ kaštieľa a panstva v Šemši
  • 1944-1945 – frontové udalosti – obec bola čiastočne poškodená
  • 1945 – obec pripojili k obnovenej ČSR

Rodina Semsey[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ rodiny Semsey v Šemši je nespornou dominantou celého okolia. Majestátne sa vypína na pomyslenom konci obce na pozadí bukových lesov. Napriek tomu, že kaštieľ bol viac ako šesť desaťročí zanedbávaný, ešte stále pôsobí honosne pripomínajúc svoje lepšie časy. Je situovaný na návrší na severnej strane obce v centre pozemkov niekdajšieho panstva. Kaštieľ je z jednej strany obklopený neobarokovou záhradou, z druhej strany nádvorím. Zo severnej strany prilieha ku kaštieľu kostol a zo štvrtej západnej strany prístavba krídla.

Škola[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o škole v Šemši pochádza z roku 1772. V tom období Mária Terézia nariadila krajinským orgánom, aby začali s modernizáciou školstva v Uhorsku. Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia bola činnosť školy porovnateľná s ostatnými školami v Abovskej župe. Žiaci po ukončení 6-ročnej školskej dochádzky sa ďalej vzdelávali. Zásadná zmena v činnosti školy nastala v roku 1903, keď rodinný príslušníci rodiny Semsey naplnili dlhoročné úsilie svojej nebohej matky a založili nadáciu VALÉRIA. Táto mala finančne zabezpečiť fungovanie dievčenskej školy a detskej opatrovne. Fungovanie chlapčenskej školy zabezpečovala obec a vyučoval ju svetský učiteľ. Dievčenská škola bola financovaná z peňazí nadácie Valéria.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Lukáč je v zozname. Dostupné online.