Háj (okres Košice-okolie)
 |
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím, upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím, odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Háj | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov (Košice a okolie) |
| Nadmorská výška | 270 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 21,36 km² (2 136 ha) |
| Obyvateľstvo | 288 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 13,48 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1409 |
| Starosta | Irena Gajdošová[2] (SMK-MKP) |
| PSČ | 044 02 (pošta Turňa nad Bodvou) |
| ŠÚJ | 518123 |
| EČV | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Háj (maď. Áj) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Nachádza sa na dotyku Košickej kotliny so Slovenským krasom. Poddanská obec, patriaca k turnianskemu hradnému panstvu, spomína sa v rokoch 1357 a 1409. Od 18. storočia patrila rodine Keglevichovcov. V roku 1715 mala 14 poddanských rodín. V posledných desaťročiach 19. a 20. storočia počet obyvateľov klesol viac ako o tretinu. Obyvatelia sa popri poľnohospodárstve venovali ovocinárstvu.
Obsah |
Vodné toky [upraviť]
Pri obci sa nachádzajú Hájske vodopády.
Dejiny [upraviť]
Obec leží v hlbokej doline medzi horami a vznikla omnoho neskoršie než staré dediny v turnianskom prediu, ako sú Turňa nad Bodvou, Žarnov, ba aj Dvorníky-Včeláre a Hrhov. Háj bol osídlený až v dobe kolonizačnej a prvý raz sa o ňom dozvedáme len v roku 1340, keď pred jasovským konventom došlo rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami potomstva komesa Tekuša. Pri tomto delení Ján, syn Ladislava, syna Tekuša z Turny n. B. s okolitými dedinami, medzi ktorými bol aj Háj (Ay). Keďže predok Jána, syna Ladislava, syna Tekuša z Turne nad Bodvou dostal už za kráľa Ladislava IV. (1272-1290) majetok Turnu n. B., niet nijakých pochýb o tom, že Háj vnikol len niekedy v druhej polovici 13. storočia, alebo na začiatku 14 storoča na pôvodnom rozsiahlejšom chotári Turny n. B. Svedčí o tom aj fakt, že majer (pustina) Miglinc, ktorý leží od dediny Háj, ostal až podnes v rámci chotára mestečka Turny n. B. No omnoho skôr, než vznikla dedina Háj, bol tu už názov potoka a podľa neho pomenovaného vrchu a názov dediny vznikol teda podľa názvu potoka. Už v tzv. znovuzakladačnej listine jasovského prepoštstva z r. 1255 sa uvádza pri opise južných hraníc majetku jasovského kláštora vrch Ayfey.
Hranica sa opisuje od chotára Debrade na západ, smeruje k zemi Nyhatateluke ležiacej pri Čiernom lese a hranica ide ďalej na západ medzi dvoma vrchmi, z ktorých jeden sa nazýva Ayfey ležiaci z južnej strany a iný Hygysheg ležiaci zo severnej strany. Šmilauer zaiste správne stotožnil uvedený vrch Ayfey s vrchom ležiacim východne od dnešnej Hačavy (kóta 982 m) a Hygysheg (t. j. Hegyeshegy, Spitzberg) zasa s dnešným Jelením vrchom (kóta 949 m). Po vystavení stredovekého feudálneho hradu Turna niekedy okolo r. 1357 dedina Háj patrila neustále ako príslušenstvo k tomuto hradu. Keď kráľ Žigmund r. 1409 vymenil hrad za hrad Slavónii, uvádza sa medzi jeho príslušenstvom aj dedina Háj (Ay). Háj sa v portálnom súpise Turnianskej stolice vzniknutom okolo r. 1430 pre uvedené už dôvody neuvádza. Podľa portálneho súpisu z r. 1567 bolo v Háji 6 párt (4 celé a 4 polovičné sesie), 7 želiarov, 5 opustených domov, 1 nový dom a 1 slobodník. Podľa portálneho súpisu z r. 1578 bolo tu 6 celých, 4 polovičné sesie a 7 želiarov. Háj nebol vtedy poplatný Turkom. Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z r. 1598 bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 domov obývaných a 1 neobývaný. Z týchto 37 hláv rodín malo 14 osobné mená maďarského pôvodu: Zekely, Zabo (2), Herczeg, Ay, Santha, Kiraly, Odaky, Sarogh, Theöreök, Hasas, Kazdagh, Zaloczy, Nagy, ďalej 9 os. mená slovenského pôvodu: Kosso, Jeczko, Chys, Laczko a 14 neistého pôvodu: Ambrus Lengyel, Koczys, Hardy, Ando, Baba, Totth, Gal, Koczy.Z týchto osobných mien vidieť, že koncom 16. storočia sa tu miešalo maďarské a slovenské obyvateľstvo a že tu bol značný prílev slovanského obyvateľstva (Tóth a Lengyel) .Keďže Háj bol už v stredoveku v podstatne maďarská dedina a nové slovanské obyvateľstvo neprichádzalo sem naraz, postupne sa vždy pomaďarčovalo. O prevahe maďarského živlu v dedine svedčí aj fakt, že r. 1608 bola tu fília kalvínskej matkocirkvi Turny n. B., kde boli vtedy kalvínski kňazi maďarskej národnosti. Do r. 1715 počet obyvateľstva tu značne upadol a r. 1715 tu bolo iba 14 poddaných sedliakov a 1 slobodník, ktorých mali 4 os. mená slovenského pôvodu (Koso 2.Miko 2) a ostatné os. m. boli maďarského pôvodu: Andor (r. 1720 Ando), Bábás, Benedek, Boldisár, Haydu, Kulcsár, Marus (r. 1720 Maros), Miklos, Orbán, Szaloczi. Po r. 1720 prichádza nové obyvateľstvo a podľa lexikónu osád z r. 1773 sa tu rozprávalo maďarsky a slovensky. Koncom 18. storočia a v prvej polovici X19. sa slovenské obyvateľstvo pomaďarčilo a Fényes r. 1851 už uvádza Háj ako maďarskú dedinu.
Háj sa uvádza v dokladoch takto: r.1340 poss. Ay, r. 1409 villa Ay, r. 1567 Ay, r. 1773 sloven. Haj maď. Ay, r. 1786 maď. Aj, sloven Haj, r. 1808 sloven. Háj, maď Aj. r. 1903 sloven. Háj, maď. Áj Z uvedených dokladov vidieť, že maď. názov Áj sa od začiatku nemenil a je maďarského pôvodu. Maď. slovo aj značí údolie, rokľu, údolie so silným zárezom . Maďarský názov nemožno vysvetľovať zo Slovan. slova háj, listnatý les, obyčajne malý, lebo pri prechode Slovan. slova (názvu) do maďarčiny počiatočné g, h neodpadajú. Dedina Háj v Turci sa zasa v najstarších dokladoch uvádza maď. Názvom Gaj, teda ešte so spoluhláskou g (r. 1264 villvani de Gay, r. 1281 villa Gay).Roku 1272 pri opise chotára Fintic sa spomína potok Aypotak, tečúci už vo vrchovatom teréne a ani názov nesúvisí s Hájom. Potok tečúce cez dedinu sa aj dnes nazýva Ájpatak a údolie Áji völgy a názov potoka tu bol už pred vznikom dediny.
|
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Irena Gajdošová je v zozname. Dostupné online.
