Háj (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′40″S 20°51′15″V / 48.627778°S 20.854167°V / 48.627778; 20.854167
Háj
obec
Háj, obecný úrad.jpg
Háj, obecný úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 270 m n. m.
Súradnice 48°37′40″S 20°51′15″V / 48.627778°S 20.854167°V / 48.627778; 20.854167
Rozloha 21,36 km² (2 136 ha) [1]
Obyvateľstvo 297 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 13,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1409
Starosta Irena Gajdošová[3] (SMK-MKP)
PSČ 044 02 (pošta Turňa nad Bodvou)
ŠÚJ 518123
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Háj (maď. Áj) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Nachádza sa na hranici Košickej kotliny a Slovenského krasu. Poddanská obec, patriaca k turnianskemu hradnému panstvu, sa prvýkrát spomína v rokoch 1357 a 1409. Od 18. storočia patrila rodine Keglevichovcov. V roku 1715 mala 14 poddanských rodín. V posledných desaťročiach 19. a 20. storočia počet obyvateľov klesol o viac ako tretinu. Obyvatelia sa popri poľnohospodárstvu venovali ovocinárstvu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Pri obci sa nachádzajú Hájske vodopády.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v hlbokej doline medzi horami a vznikla oveľa neskôr ako staré dediny v turnianskom prédiu, ako sú Turňa nad Bodvou, Žarnov, Dvorníky-Včeláre a Hrhov. Háj bol osídlený až v dobe kolonizačnej a prvý raz sa spomína v roku 1340, keď pred jasovským konventom došlo k rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami potomstva komesa Tekuša. Háj vnikol pravdepodobne niekedy v druhej polovici 13. alebo na začiatku 14. storočia na pôvodnom rozsiahlejšom chotári Turny n. B. Skôr ako vznikla dedina Háj, existoval potok s rovnakým názvom a podľa neho pomenovaný vrch; názov dediny vznikol teda podľa názvu potoka. Už v tzv. znovuzakladačnej listine jasovského prepoštstva z roku 1255 sa uvádza pri opise južných hraníc majetku jasovského kláštora vrch Ayfey.
Hranica je opísaná od chotára Debrade na západ, smeruje k zemi Nyhatateluke ležiacej pri Čiernom lese a ide ďalej západne medzi dvoma vrchmi, z ktorých jeden sa nazýva Ayfey, ležiaci z južnej strany, a druhý Hygysheg, ležiaci zo severnej strany. Šmilauer stotožnil vrch Ayfey s vrchom ležiacim východne od dnešnej Hačavy (kóta 982 m n. m.) a Hygysheg (t.j. Hegyeshegy, Spitzberg) zasa s dnešným Jelením vrchom (kóta 949 m m n. m.).

Po vybudovaní stredovekého feudálneho hradu Turna niekedy okolo roku 1357 patrila dedina Háj k tomuto hradu. Keď kráľ Žigmund v roku 1409 vymenil hrad za hrad Slavónii, uvádza sa medzi jeho príslušenstvom aj dedina Háj (Ay). Háj sa v portálnom súpise Turnianskej stolice vzniknutom okolo roku 1430 z uvedených dôvodov už neuvádza. Podľa portálneho súpisu z roku 1567 bolo v Háji 6 párt (4 celé a 4 polovičné sesie), 7 želiarov, 5 opustených domov, 1 nový dom a 1 slobodník. Podľa portálneho súpisu z roku 1578 tu bolo 6 celých, 4 polovičné sesie a 7 želiarov. Háj nebol vtedy poplatný Turkom.
Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z roku 1598 bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 obývaných a 1 neobývaný dom. Z týchto 37 hláv rodín malo 14 mená maďarského pôvodu: Zekely, Zabo (2), Herczeg, Ay, Santha, Kiraly, Odaky, Sarogh, Theöreök, Hasas, Kazdagh, Zaloczy, Nagy, ďalej 9 osôb mená slovenského pôvodu: Kosso, Jeczko, Chys, Laczko a 14 neistého pôvodu: Ambrus Lengyel, Koczys, Hardy, Ando, Baba, Totth, Gal, Koczy. Z týchto mien vidieť, že koncom 16. storočia sa tu miešalo maďarské a slovenské obyvateľstvo. Keďže Háj bol už v stredoveku v podstate maďarská dedina a nové slovanské obyvateľstvo sem neprichádzalo naraz, postupne sa vždy pomaďarčovalo. O prevahe maďarského etnika v dedine svedčí aj fakt, že roku 1608 tu bola fília kalvínskej matkocirkvi Turny n. B., kde boli vtedy kalvínski kňazi maďarskej národnosti.

Do roku 1715 počet obyvateľstva značne poklesol a v roku 1715 tu žilo iba 14 poddaných sedliakov a 1 slobodník, z ktorých mali 4 osoby mená slovenského (2x Koso a 2x Miko) a ostatní maďarského pôvodu (Andor (r. 1720 Ando), Bábás, Benedek, Boldisár, Haydu, Kulcsár, Marus (r. 1720 Maros), Miklos, Orbán, Szaloczi). Po roku 1720 prichádza nové obyvateľstvo a podľa lexikónu osád z roku 1773 sa tu rozprávalo maďarsky a slovensky.

Koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia sa slovenské obyvateľstvo pomaďarčilo a Fényes v roku 1851 už uvádza Háj ako maďarskú dedinu.

Háj sa uvádza v dokladoch takto: poss. Ay (1340), villa Ay (1409), Ay (1567), slovensky Haj a maďarsky Ay (1773), slovensky Haj a maďarsky Aj (1786), slovensky Háj a maďarsky Aj (1808), slovensky Háj a maďarsky Áj (1903). Z uvedených dokladov vidieť, že názov Áj sa od začiatku prakticky nemenil a je maďarského pôvodu. V maďarčine slovo značí údolie, rokľu, údolie so silným zárezom. Maďarský názov nemožno vysvetľovať ako pôvodom zo slovenského slova háj (listnatý les, obyčajne malý) lebo pri prechode slovenského slova (názvu) do maďarčiny počiatočné g, h neodpadajú. Napríklad dedina Háj v Turci sa v najstarších dokladoch uvádza pod maďarským názvom Gaj, teda ešte so spoluhláskou g (r. 1264 villvani de Gay, r. 1281 villa Gay). Roku 1272 sa pri opise chotára Fintic spomína potok Aypotak, tečúci už vo vrchovatom teréne a ani tento názov nesúvisí s Hájom. Potok tečúci cez dedinu sa aj dnes nazýva Ájpatak a údolie Áji völgy a názov potoka tu bol už pred vznikom dediny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Irena Gajdošová je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]