Skároš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skároš
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 236 m n. m.
Súradnice 48°35′18″S 21°22′34″V / 48,5884°S 21,3761°V / 48.5884; 21.3761
Rozloha 36,87 km² (3 687 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 148 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 31,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Starosta Ľubomír Vranka[3] (nezávislý)
PSČ 044 11 (pošta Ždaňa)
ŠÚJ 521981
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Skároš 91, 044 11 Ždaňa
E-mailová adresa ocu.skaros@skaros.sk
Telefón 00421 55 698 00 78
Fax 00421 55 698 00 78
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Skároš
Webová stránka: skaros.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Skároš (v minulosti Skaroš, maď. Eszkáros, Szkáros) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Okružná, Hlavná, Pod Červený Vrch, Tichá, Farská, Krátka, Gaštanová, Školská, Športová, Kostolná, Záhradná, Potočná, Marhuľová, Ku Bani

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku 1270 pri opise hraníc panstva hradu Füzér ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.

Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme Kalša, s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod Slanskými vrchmi. Toto územie boli osídlené a kultivované už v 13. storočí.

Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ Karol v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol.

V roku 1415 však už Skároš patril bánovi Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za portálneho súpisu v roku 1427, kedy tam bolo 15 port.

V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • JUDr. Ľubomír Vranka, starosta

Poslanci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Július Bodnár
  • Jozefína Hricová
  • Monika Hudáková
  • Slavomír Kéder
  • Štefan Lacko
  • Peter Német
  • Lukáš Petrus
  • Mgr. Monika Sitárová
  • Margita Takáčová

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kúria rodiny Fekete, jednopodlažná klasicistická dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 19. storočia.[4] Fasáde kúrie dominuje trojosový portikus s prelamovaným štítom s erbom rodu. V súčasnosti je objekt v dezolátnom stave a chátra.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z konca 18. storočia. Zásadnou prestavbou prešiel v roku 1932. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená trojramenná empora.[5] Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová modernistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1939.[6] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Plochá hranolová veža je dekorovaná reliéfnym krížom nad markízou vstupu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Skároš - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Skároš - Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skároš

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]