Ostsiedlung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fázy osídľovania strednej Európy Nemcami.

Ostsiedlung (iné názvy: Ostkolonisation[1], dosl. osídľovanie východu) označuje v nemčine stredovekú nemeckú kolonizáciu strednej a východnej Európy, prebiehajúcu primárne v 9.14. storočí. Kolonisti prichádzali z relatívne preľudnených oblastí najmä západnej Európy, resp. Svätej ríše rímskej (dnešné Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko) a umožnila tak zúrodniť relatívne pusté oblasti. Pri tejto kolonizácii boli germanizované a asimilované kmene polabských a niektorých pobaltských Slovanov, na juhovýchodnom pobreží Baltského mora zase niektoré baltské kmene ako napríklad Prusi.

Kolonizácia zasiahla obrovské územie, tiahnúce sa od dnešného územia Estónska na severe až do Slovinska na juhu, na juhovýchode až do Sedmohradska (Burzenland). Na niektorých územiach Ostsiedlung prebehol ako dôsledok teritoriálnej expanzie Svätej ríše rímskej, resp. rádu nemeckých rytierov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zur Problematisierung des Begriffs der Ostkolonisation pozri Friedrich-Wilhelm Henning: Deutsche Wirtschafts- und Sozialgeschichte im Mittelalter und in der frühen Neuzeit, München 1991, S. 347 f.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ostsiedlung na českej Wikipédii.