Gelnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Gelnica pozri Gelnica (rozlišovacia stránka).
Gelnica
mesto
Banícke námestie
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Vodný tok Hnilec
Nadmorská výška 372 m n. m.
Súradnice 48°50′53″S 20°56′14″V / 48,848056°S 20,937222°V / 48.848056; 20.937222
Rozloha 57,65 km² (5 765 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 851 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 101,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Primátor Dušan Tomaško[3] (nezávislý)
PSČ 056 01
ŠÚJ 526509
EČV (do r. 2022) GL
Tel. predvoľba +421-53
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Banícke námestie 4
056 01 Gelnica
E-mailová adresa sekretariat@gelnica.sk
Telefón 053 / 481 41 01
Fax 053 / 481 41 07
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Gelnica
Webová stránka: gelnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Gelničan[4]
Pohľad na mesto a kostol

Gelnica (v minulosti Gelnice, Hnilec, nem. Gölnitz, maď. Gölnic, Gölnicbánya, lat. Gelnicium)[5] je mesto ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v centrálnej časti Volovských vrchov, v údolí rieky Hnilec. Prechádza ním cesta II/546 a železničná trať Červená Skala – Margecany. Rožňava je vzdialená 53 km juhozápadne, Košice 41 km juhovýchodne, Prešov 37 km severovýchodne a Spišská Nová Ves (cez Margecany) 45 km severozápadne.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Huta Matilda, Háj (osada Háj), Turzov (Turzovské kúpele), Slovenské Cechy, Legy, Huta Mária, Perlová dolina, Gelnica mesto, sídlisko

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Agátová, Banícka, Banícke námestie, Banícka, Cintorínska, Dubová, Geologická, Hlavná ulica, Hnilecká, Hutná, Hviezdoslavova, Jarná, Javorová, Jesenná, Krížna, Kukučínova, Lesná, Letná, Lipová, Lutherovo námestie, Lyžiarska, Medená, Nemocničná, Partizánska, Perlová, Plynárenská, Potočná, Požiarnická, Slovenská, Slovenské Cechy, SNP, Strojárenská, Športová, Tehelná, Turzovská, Vajanského, Vodárenská, Záhradná, Zámková, Zimná, Železničná

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hnilec (rieka) a jeho prítoky v Gelnici - Perlový potok, Žakarovský potok, Turzovský potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Turzovské umelé vodné nádrže.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva do roku 2010[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1880 4 358 946
1890 3 918 871
1900 4 093 867
1910 3 833 860
1921 3 737 851
1930 3 975 897
1950 3 686 900
1961 4 482 847
1970 4 640 880
1980 5 100 844
1991 6 277 841
2001 6 404 823
2011 6202 831
2021 5951 1184

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1880: 4 353 obyvateľov = Nemci - 3 105 (71,33%), Slováci - 871 (20,01%), Maďari - 229 (5,26%), Rusíni - 2 (0,05%), cudzinci - 4 (0,09%).
  • 1890: 3 912 obyvateľov = Nemci - 2 871 (73,39%), Slováci - 812 (20,76%), Maďari - 212 (5,42%), Rusíni - 11 (0,28%), ostatní - 6 (0,15%).
  • 1900: 4 093 obyvateľov = Nemci - 2 686 (65,62%), Slováci - 1 022 (24,97%), Maďari - 324 (7,92%), Rumuni - 1 (0,02%), Rusíni - 5 (0,12%), ostatní - 55 (1,34%).
  • 1910: 3 833 obyvateľov = Nemci - 2 095 (54,66%), Slováci - 1 098 (28,65%), Maďari - 606 (15,81%), Rumuni - 3 (0,08%), ostatní - 31 (0,81%).
  • 1930: 3 975 obyvateľov = Nemci - 1 867 (46,97%), Čechoslováci - 1 549 (38,97%), ostatní - 241 (6,06%), Židia - 169 (4,25%), Maďari - 91 (2,29%), Rusíni - 58 (1,46%).
  • 1991: 6 277 obyvateľov = Slováci - 6 076 (96,80%), Rómovia - 111 (1,77%), Česi - 45 (0,72%), Nemci - 26 (0,41%), Maďari - 9 (0,14%), Ukrajinci - 7 (0,11%), Moravania - 1 (0,02%), Rusíni - 1 (0,02%), ostatní a nezistení - 1 (0,02%).
  • 2001: 6 404 obyvateľov = Slováci - 6 143 (95,92%), Rómovia - 99 (1,55%), ostatní a nezistení - 62 (0,97%), Nemci - 52 (0,81%), Česi - 32 (0,50%), Maďari - 6 (0,09%), Ukrajinci - 5 (0,08%), Rusíni - 4 (0,06%), Srbi - 1 (0,02%).
  • 2011: 6 202 obyvateľov = Slováci - 5 235 (84,40%), nezistení - 795 (12,82%), Rómovia - 81 (1,31%), Česi - 28 (0,45 %), Nemci - 24 (0,39%), ostatní - 14 (0,23%), Rusíni - 11 (0,18%), Maďari - 5 (0,08%), Ukrajinci - 1 (0,02%), Srbi - 2 (0,03%), Poliaci - 2 (0,03%), Židia - 2 (0,03%).

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1784.[7] Ide o halovú stavbu na pôdoryse gréckeho kríža. Nachádza sa tu empora a oltár s obrazom Kristus a Samaritánka od Karola Jakobeyho z roku 1887. Strohým fasádam dominujú vysoké štíty, na hlavnej fasáde segmentovo ukončený. Okná majú profilované ostenia. Portál je lemovaný párom pamätných tabúľ, v nemčine a latinčine, pripomínajúcich postavenie kostola.
  • Bývalá radnica, dvojpodlažná pozdnebaroková stavba z roku 1802. Vznikla úpravou starších renesančných domov. Od roku 1963 tu sídli banícke múzeum.[9]
  • Súbor meštianskych a baníckych domov v historickom jadre mesta.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícke múzeum Gelnica, Banícke námestie 8

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Memoriál Petra Bindasa (marec)
  • Gelnický šlapajcug (jún)
  • Gelnický jarmok (august)
  • Rock fest (august)
  • Na baňu klopajú! (september)
  • Vianočné trhy (december)

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Gelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. História farského kostola [online]. Farnosť Gelnica. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Bývalá radnica [online]. Oficálne stránky mesta Gelnica. [hhttps://www.gelnica.sk/kulturne-pamiatky.phtml?id3=7501 Dostupné online.]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gelnica

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]