Železničná trať Červená Skala – Margecany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červená Skala – Margecany
Margecany-Cervená Skala.jpg
Základné informácie
Číslo trate 173
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 92,578 km
Parametre trate
Rozchod 1435 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava neelektrifikovaná
Max. sklon 17 ‰
Max. rýchlosť 80
Telgártsky viadukt

Železničná trať Červená Skala – Margecany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 173) je jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Červenú Skalu a Margecany. Je súčasťou prepojenia ZvolenBanská BystricaMargecanyKošice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Trať, ktorá je súčasťou tzv. stredoslovenskej transverzály mala prepojiť Košicko-bohumínsku železnicu s dôležitým dopravným uzlom Zvolen údolím Hnilca. K budovaniu sa pristúpilo v medzivojnovom období, kedy existujúca (vtedy stále zväčša jednokoľajná) Košicko-bohumínska železnica už kapacitne nepostačovala.

Predchodca trate[upraviť | upraviť zdroj]

V úseku Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bola vybudovaná a 31. decembra 1884 sprevádzkovaná železnica, ktorá končila v Smolníckej Hute. Pôvodne plánovaná úzkorozchodná (rozchod 1 000 mm) trať bola vybudovaná len v úseku Gelnica – Smolnícka Huta (25,510 km), úsek Margecany – Gelnica (7,529 km) mal normálny rozchod.

Výstavba trate[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že výber trasy a rozhodnutie o budovaní spojenia prebehli v rokoch 1919 a 1920, prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Práce boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, čo predlžovalo čas výstavby. Po dokončení prepojenia Handlovej a Hornej Štubne sa technika i pracovníci mohli presunúť na stavbu novej trate. V existujúcom úseku s normálnym rozchodom boli vykonané len potrebné úpravy, pôvodne úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bol prestavaný a zvyšná časť po Červenú Skalu sa budovala úplne.

Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčším je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník.

Otváranie úsekov trate[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty na trati[upraviť | upraviť zdroj]

  • Telgártsky tunel – špirálovitý tunel s dĺžkou 1239,4 m
  • Hronský tunel – dlhý 250 m
  • Besnický tunel – vrcholový tunel s dĺžkou 848 m, v ktorom dosahuje trať najvyššie položené miesto normálnerozchodnej siete (955,5 m n. m.)
  • Telgártsky viadukt – je 86,2 m dlhá a 22 m vysoká železobetónová konštrukcia
  • Chramošský viadukt – kamenný, 112,6 m dlhý a 18 m vysoký objekt

Stanice na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]