Čiernohronská železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa trate
Stanica v Čiernom Balogu
Parný rušeň Smoschewer

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trase ChvatimechHronecČierny BalogVydrovo v Slovenskom rudohorí. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.[1] V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.[2]

Plánované je obnovenie odbočky do Osrblia, obnova vozidlového parku a prevádzkovanie muzeálnej a regionálnej dopravy.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec - Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[4] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas 1. svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky "Fekete garamvolgyivasút"(Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka bola dlhá takmer 20 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu len mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[4] Nasledujúce leto však už začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[4]

Obnovená prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992. Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog - Hronec.[4] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec - Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[3] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[5] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[5] K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog - Dobroč-Ihrisko v dĺžke 4 km.[4] V pribehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[5] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[2]

V letnej sezóne 2012 premáva od 2. mája do 30. septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog - Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog - Dobroč-ihrisko a späť a 8 párov na trase Čierny Balog - Vydrovo-Európska lesnícka škola.[6]

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa plánov z roku 2007 by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech - Čierny Balog - Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec - Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[3] Úsek Čierny Balog - Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[3] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[3] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská.[3] V spolupráci s banskobystrickým VÚC je pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[4] Na rok 2014 je vo Vydrovskej doline plánovaná Európska lesnícka škola.[4]

Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Parné rušne
    • ČKD C 760/90d č.1 - prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.5 - prevádzky neschopná
    • ČKD C 760/90d č.7 - prevádzky neschopná
    • MÁVAG 1879 - U34.904 "Joy" - prevádzky schopná
    • Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau - prevádzky schopná
    • U45.903 - Súkromný majetok - prevádzky schopná
    • MÁVAG 70/14 - U 46.901 - prevádzky neschopná
    • Reghin 604/1985 - U46.903 "Rešica" - prevádzky schopná
  • Dieselové rušne
    • BNE 50 "Lienka"
    • DH 120 "DHčka"
    • Rába M 042 - TU45.001
    • Motorový vozeň M21.004
  • Drezina Škoda 1202
  • SVP 74
  • sada vozňov rôznej výroby

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sedem divov Banskobystrického kraja [online]. Banská Bystrica : Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2011-05-20]. Dostupné online.
  2. a b Výročná správa za rok 2011 [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, 20.02.2012, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  3. a b c d e f BÍLEK, Aleš. Čiernohronská železnica:Perspektívy využitia a rozvoja [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g Leták [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  5. a b c O železničke [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.
  6. Cestovný poriadok [online]. Čierny Balog : Čiernohronská železnica, [cit. 2012-09-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48° 44′ 46″ s.š., 19° 39′ 28″ v.d.