Trenčianska elektrická železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice
Železničná stanica Trenčianske Teplice
Železničná stanica Trenčianske Teplice
Základné informácie
Číslo trate 122
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 5 km
Parametre trate
Rozchod 760 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava 600 V jednosmerná
Max. rýchlosť 30 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "vCONTg-"
trať do Žiliny
Unknown route-map component "vBHF-uKBHFa"
0,000 Trenčianska Teplá
Unknown route-map component "umvSTRgr"
trať do Bratislavy
Urban stop on track
0,530 Trenčianska Teplá obec
Urban stop on track
1,592 Trenčianska Teplá zastávka
Urban stop on track
3,060 Kaňová
Urban stop on track
4,283 Trenčianske Teplice sídlisko
Urban stop on track
4,837 Trenčianske Teplice zastávka
Urban End station
5,427 Trenčianske Teplice
Vozidlo TREŽ
Stanica Trenčianska Teplá

Trenčianska elektrická železnica (TREŽ) je názov medzimestskej trate železničnej dopravy medzi obcou Trenčianska Teplá a mestom Trenčianske Teplice s prvkami električkovej dopravy. Je dlhá približne 5,5 km a tvorí ju jeden medzistaničný oddiel, pričom jediná výhybňa s názvom Kaňová bola v 2. polovici 90. rokov zrušená.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do prevádzky bola trať uvedená 27. júna 1909 po menej ako roku výstavby. Stala sa spojnicou hlavnej železničnej trate z Bratislavy do Košíc (5. koridoru TEN-T) a kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Prestup zo štandardných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko je v Trenčianskej Teplej . Systém bol postavený ako úzkorozchodný, rozchod koľají je 760 mm a elektrifikovaný. Napájacie napätie bolo pri sprevádzkovaní 750 V, v roku 1942 bolo zvýšené na 950 V a v roku 1984 znížené na 600 V. Trať spočiatku vlastnila spoločnosť Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (maď. Hólak – Trencsénteplitzi Villamos Vasút), ktorá však nemala prostriedky na zakúpenie vozňov. Preto prevádzku zaisťovali štátne železnice na účet vlastníka, najprv uhorské a potom česko-slovenské.

V 80. rokoch bol jeden z úsekov pri Trenčianskych Tepliciach preložený, vzhľadom na výstavbu sídliska. V roku 2000 došlo k menšej modernizácii celej trate, avšak v ďalších rokoch začiatku 21. storočia celému systému hrozil zánik, ktorý je zatiaľ oddialený. V súčasnosti zabezpečujú prevádzku trate ŽSR.

Zvláštnosťou tejto trate je, že sa dodnes zachovali napríklad aj drevené stožiare trakčného vedenia, vymenené za betónové len na jej časti.

Neistá budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pre neochotu TSK obmedziť množstvo autobusov jazdiacich popri trati je jej vyžitie veľmi nízke, čo má za následok už niekoľkoročné úvahy o jej zrušení pre neefektívnosť. Dňa 10. decembra 2011 bola pravidelná osobná doprava vlakmi ZSSK na trati prerušená a následne ju prevzala a od 1. januára 2012 opätovne oživila spoločnosť, prevádzkujúca Čiernohronskú železnicu v Čiernom Balogu. Momentálne je na trati už len príležitostná doprava, ktorú zaisťuje nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica. Vlaky sa zvyčajne vypravujú jeden krát mesačne.

Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]

SŽ získali pre túto trať osobný vozeň, jazdiaci do 50. rokov pod označením ČSD C/u 441. Neskôr bolo predisponované na dráhu Frýdlant – Heřmanice.

V súčasnosti tvoria park vozidiel tri motorové vozne radu 411.9 (bývalé EMU 46.1). Všetky vozidlá boli vyrobené v rokoch 1951 a 1952, avšak v 80. rokoch prešli rekonštrukciou, pri ktorej došlo k výrazným úpravám.

Na zvláštne jazdy sú príležitostne zapožičiavané vozne a rušne z ČHŽ.

Depá[upraviť | upraviť zdroj]

Jediné depo na trati je v Trenčianskej Teplej.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]