Trenčianska elektrická železnica

	Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice
	; Železničná stanica Trenčianske Teplice
Základné informácie
Číslo trate	122
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	5 km
Parametre trate
Rozchod	760 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	600 V jednosmerná
Max. rýchlosť	30 km/h
Priebeh trate

Vozidlo TREŽ

Stanica Trenčianska Teplá

Trenčianska elektrická železnica (TREŽ) je názov medzimestskej trate železničnej dopravy medzi obcou Trenčianska Teplá a mestom Trenčianske Teplice s prvkami električkovej dopravy. Je dlhá približne 5,5 km a tvorí ju jeden medzistaničný oddiel, pričom jediná výhybňa s názvom Kaňová bola v 2. polovici 90. rokov zrušená.

Dejiny [upraviť]

Do prevádzky bola trať uvedená 27. júna 1909 po menej ako roku výstavby. Stala sa spojnicou hlavnej železničnej trate z Bratislavy do Košíc (5. koridoru TEN-T) a kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Prestup zo štandardných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko je v Trenčianskej Teplej . Systém bol postavený ako úzkorozchodný, rozchod koľají je 760 mm a elektrifikovaný. Napájacie napätie bolo pri sprevádzkovaní 750 V, v roku 1942 bolo zvýšené na 950 V a v roku 1984 znížené na 600 V. Trať spočiatku vlastnila spoločnosť Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (maď. Hólak – Trencsénteplitzi Villamos Vasút), ktorá však nemala prostriedky na zakúpenie vozňov. Preto prevádzku zaisťovali štátne železnice na účet vlastníka, najprv uhorské a potom česko-slovenské.

V 80. rokoch bol jeden z úsekov pri Trenčianskych Tepliciach preložený, vzhľadom na výstavbu sídliska. V roku 2000 došlo k menšej modernizácii celej trate, avšak v ďalších rokoch začiatku 21. storočia celému systému hrozil zánik, ktorý je zatiaľ oddialený. V súčasnosti zabezpečujú prevádzku trate ŽSR.

Zvláštnosťou tejto trate je, že sa dodnes zachovali napríklad aj drevené stožiare trakčného vedenia, vymenené za betónové len na jej časti.

Neistá budúcnosť [upraviť]

Pre neochotu TSK obmedziť množstvo autobusov jazdiacich popri trati je jej vyžitie veľmi nízke, čo má za následok už niekoľkoročné úvahy o jej zrušení pre neefektívnosť. Dňa 10. decembra 2011 bola pravidelná osobná doprava vlakmi ZSSK na trati prerušená a následne ju prevzala a od 1. januára 2012 opätovne oživila spoločnosť, prevádzkujúca Čiernohronskú železnicu v Čiernom Balogu.

Park vozidiel [upraviť]

SŽ získali pre túto trať osobný vozeň, jazdiaci do 50. rokov pod označením ČSD C/u 441. Neskôr bolo predisponované na dráhu Frýdlant – Heřmanice.

V súčasnosti tvoria park vozidiel tri motorové vozne radu 411.9 (bývalé EMU 46.1). Všetky vozidlá boli vyrobené v rokoch 1951 a 1952, avšak v 80. rokoch prešli rekonštrukciou, pri ktorej došlo k výrazným úpravám.

Na zvláštne jazdy sú príležitostne zapožičiavané vozne a rušne z ČHŽ.

Depá [upraviť]

Jediné depo na trati je v Trenčianskej Teplej.

Galéria [upraviť]

Stanica Trenčianske Teplice
Vlak TrEŽ opúšťa zastávku "Trenčianske Teplice – zastávka"
Netypický pohľad do depa TREŽ, kde se pripravuje na zvláštnu jazdu parná lokomotíva, zapožičaná z ČHŽ