Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štrba – Štrbské Pleso
Elektrická jednotka 405.9 v stanici Štrbské Pleso
Elektrická jednotka 405.9 v stanici Štrbské Pleso
Základné informácie
Číslo trate 182
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 5 km
Parametre trate
Ozubnica na trati na celej dĺžke
Rozchod 1000 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava 1,5 kV, jednosmerná
Max. sklon 150 ‰
Max. rýchlosť 30 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "exKDSTa"
0,0 Tatranská Štrba
Unknown route-map component "KDSTxa"
2,0 Tatranský Lieskovec
Unknown route-map component "exKDSTe"
4,6 Štrbské Pleso
Zubačka nad Tatranskou Štrbou
Elektrická jednotka 405.9 v stanici Štrba

Ozubnicová železnica (OŽ) Štrba - Štrbské Pleso je jednou z dvoch ozubnicových železníc nachádzajúcich sa na Slovensku. Spája obce Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou. Trať obsahuje jedinú zastávku Tatranský Lieskovec. V sieti ŽSR nesie označenie ako železničná trať č. 182.

Minulosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry. V tomto období vznikali aj požiadavky na pohodlnú dopravu turistov do tatranských osád. Existencia Košicko-bohumínskej železnice, ktorá viedla v blízkosti prosperujúcich tatranských osád, oživovala myšlienku železničného prepojenia. Obrovský záujem bol obzvlášť o osadu Štrbské Pleso, ktoré malo okrem mnohých hotelov aj štatút liečivých kúpeľov (od roku 1885).

Na základe aj týchto podnetov bola v roku 1895 spustená výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km vedená staviteľmi zo Spišskej Novej Vsi, Adolfom Niedenthalom a Žigmundom Kornhäuserom. Prevádzka začala rok po začatí výstavby, 27. júla 1896.

Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a ako spôsob ozubenia bola použitá sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 17 krát (bez zabezpečovacích zariadení). Jazdnú súpravu tvoril parný rušeň, ktorý tlačil pred sebou max. 2 vozne. Park vozidiel tvorili 2 parné rušne (Floridsdorf), 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené v roku 1896 budapeštianskou firmou Ganz. Prevádzka bola ukončená v roku 1933, kedy bola nahradená autobusovou dopravou.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1970 sa mali konať na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v lyžovaní. Okrem potrieb ubytovania a vybudovania športovísk vznikla požiadavka zabezpečenia dopravy. Táto skutočnosť oživila myšlienku znovuvybudovania ozubnicovej železnice. Idea bola zrealizovaná 7. mája 1968, kedy sa rozhodlo o vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice, ktorá mala okrem iného aj presunúť prúd turistov do Západných Tatier. A tak 12. februára 1969 železnicu odovzdali do prevádzky.

Nová zubačka bola vybudovaná na opustenom telese pôvodnej trate. Na rozdiel od pôvodnej zubačky, využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu Strube. Jej dĺžka je 4,78 km s maximálnym stúpaním 150 ‰. V údolnej stanici Štrba bola vybudovaná nová krytá oceľová hala pre potreby zubačky s meniarňou zabezpečujúcou napájanie železnice jednosmerným napätím 1 500 V.

Vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso bola postavená nová výpravná budova, ktorá slúžila aj pre potreby TEŽ. Vrcholová stanica pôvodnej ozubnicovej trate stála totiž na brehu jazera Štrbské pleso. Súčasný park vozidiel disponuje troma dvojvozňovými osobnými súpravami (Brown-Bover Baden a SLM Wintherthur), prívesnou jednonápravovou snehovou frézou, motorovou drezinou a troma vozíkmi na prepravu batožiny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]