Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Prvý prevádzkový úsek nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave Šafárikovo námestie – Janíkov dvor (neformálne Petržalská rýchlodráha)
Základné informácie
Fáza stavby	Obstarávanie projektovej dokumentácie
Typ stavby	Duálna koľajová dráha pre električku a mestské vlaky
Trasa stavby	Bratislava, Šafárikovo námestie (Staré mesto) - Bratislava, Janíkov Dvor (Petržalka)
Dĺžka stavby	cca 6 km.
Rozpočet	cca ?.
Objednávateľ	Mesto Bratislava, Dopravný podnik Bratislava, Železnice slovenskej republiky
Staviteľ	neurčený
Začiatok výstavby	2013 (90%)
Koniec výstavby	2013 (90%)
Odovzdanie stavby do prevádzky	2013 (90%)
Pozri aj Cestný portál

Škoda 06 T, jedna z kandidátov na premávku na Petržalskej rýchlodráhe na výstave Innotrans 2006

Schéma plánovanej petržalskej rýchlodráhy Šafárikovo námestie - Janíkov dvor

Tunel do depa metra Janíkov dvor

Prvá etapa nosného systému bratislavskej MHD je prvý úsek plánovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom električkami na trase Šafárikovo námestie - Janíkov dvor, ktorý má byť spustený v roku 2010. Prevádzkovateľom dopravy na tejto trati by mal zabezpečovať Dopravný podnik Bratislava, staviteľ trate vzíde z tendra.

Prvá časť prvej etapy - Električka

Počiatky

Projekt rýchlej električky má tú istú trasu a zastávky ako petržalská časť od 70. rokov plánovaného projektu ľahkého metra, ktoré sa koncom 80. rokov 20. storočia aj začalo stavať, ale po zvážení situácie sa po roku 1989 rozhodlo o nepotrebnosti metra a stavba bola zastavená. Podrobnosti pozri pod Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Súčasný projekt rýchlej električky, ktorá pretne najväčšie európske sídlisko Petržalka, vznikol okolo roku 2003, keď magistrát mesta rozhodol, že metro sa v Bratislave (vzhľadom na jeho veľkú cenu a na to, že pre Bratislavu je zbytočné) zatiaľ nahradí električkami s mimoúrovňovými križovatkami, pričom trať bude napojená na súčasnú sieť električiek.

2006 - 2010: Prípravy na výstavbu trate električky

Petržalská električka sa reálne začala pripravovať až v roku 2005 kedy boli podané na posúdenie vplyvu na životné prostredie tri varianty: povrchový, nadzemný (na estakádach) a polozapustený. Ministerstvo životného prostredia odporučilo zrealizovať kombináciu pozemného a nadzemného variantu. Po tomto odporúčaní sa začalo s obstarávaním projektovej dokumentácie a potrebných štúdií na statiku Starého mosta a vyhlásila sa súťaž na spracovanie dokumentácie projektu. Najnovšie sa na základe požiadaviek Miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka uvažuje o otvorenom celozapustenom (prakticky podpovrchovom) variante. V súvislosti s plánovanou investičnou výstavbou v blízkosti trate je možnosť "nadstavať" ju, čím sa stane prakticky podzemnou traťou a predišlo by sa rozdeleniu mestskej časti na dve polovice. Oproti tomu existujú aj požiadavky na realizáciu tzv. plytkého tunela, pričom povrch by ostal upravený ako mestský park. Aj v tomto prípade by sa jednalo o prakticky zapustený variant.

Po podpise memoranda o spolupráci medzi železnicami a mestom v apríli 2007 sa rozdelili kompetencie výstavby trate. Úsek medzi zastávkami Janíkov dvor a Bosákova vybudujú železnice, a to v duálnom rozchode (1 000 aj 1 435 mm), aj s prispôsobenou dĺžkou a šírkou staníc pre širší typ rozchodu. Faktom však je, že vybudovať trať pre vlak aj električku je nereálne kedže vlaky používajú iný profil kolesa a napájanie ako električky v Bratislave. Dovtedy sa mesto zaviazalo vybudovať dočasnú 1 000 mm trať v úseku Bosákova - Šafárikovo námestie na zrekonštruovanom Starom moste. Tu sa napojí na existujúcu električkovú trať. Tu bude potrebné zdvojkoľajniť úsek Jesenského - Šafárikovo námestie a Námestie Ľudovíta Štúra - Šafárikovo námestie a pravdepodobne aj zrealizovať opravy niektorých tratí súčasnej siete.

Celá stavba električkovej trate v úseku Janíkov dvor - Šafárikovo námestie by sa podľa najnovších informácií mala začať stavať na jeseň r. 2008, po vydaní stavebného povolenia. Jej dokončenie a uvedenie do prevádzky sa odhaduje do roku 2010, príp. 2011.

Zatiaľ nie je rozhodnuté, aké vozidlá budú premávať na tejto trati, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú Škoda 06T (v Bratislave sa testovala v roku 2006), Končár TMK 2200, prípadne vozidlo od firmy Bombardier.

Trasa

Petržalská rýchlodrážna bude začínať z počiatočnej stanice v Janíkovom Dvore, kde má byť vybudované aj nové depo pre koľajovú dopravu. Odtiaľ bude pokračovať paralelne s Jantárovou cestou a Chorvátskym ramenom smerom na sever, popri súčasných autobusových zastávkach linky č. 95 Lúčanka, Strečnianska, Šintavská, Topoľčianska, Romanova, Jungmannova a Farského. Pokračovať bude ponad Einsteinovu ulicu po novovybudovanom nadjazde na zrekonštruovaný Starý Most (s vylúčenou automobilovou dopravou) a ostiaľ na Šafárikovo námestie, kde bude napojená na súčasnú električkovú sieť. Zastávky na trati by mali mať nasledovné označenie:

• Janíkov dvor, príp. "Vozovňa Janíkov Dvor", "Vyšehradská" alebo "Petržalka - Juh"
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred, príp. Lúky - Sever
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská, príp. "Sad Janka Kráľa", alebo "Aupark"
• Šafárikovo námestie

Podľa pôvodného navrhovaného linkovania by na trati mali jazdiť linky 6 (na ŽST Nové Mesto) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšia linka 4 na Zlaté piesky), 7 (na ŽST Vinohrady), 12 (do Dúbravky), 14 (do Ružinova) a 15 (na Hlavnú stanicu) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšie, že linka sa bude volať 13). Po sprevádzkovaní rýchlodráhy by sa mali zmeniť aj trasy autobusov a uvažuje sa o predĺžení trolejbusovej trate z Košickej ulice do Ovsišťa.

Druhá časť prvej etapy - vlak

Nosný systém 2015

Po dobudovaní železničného tunela medzi železničnou traťou na Einsteinovej a ŽST Bratislava-filiálka v roku 2015 sa duálna trať v blízkosti stanice Bosákova napojí na túto železnicu a okrem električiek na nej budú premávať vozidlá systému tram-train. Trať medzi Bosákovou a Šafárikovým námestím ostane pre električky zachovaná.

Po napojení trate na železničný tunel budú teda v Petržalke premávať klasické električky a ľahké regionálne vlaky, ktoré zabezpečia spojenie so žel. stanicou Bratislava-filálka a ďalej budú pokračovať v smere na Trnavu, resp. Galantu. Centrum mesta prejdú tunelom, pričom zastavia na zastávkach pod Dostojevského radom a Mlynskými nivami. Na povrch vyjdú v priestore dnešnej stanice Bratislava-filiálka. Obsaditeľnosť jedného vozidla sa predpokladá 250 osôb (4 stojace osoby/m2), dĺžka vozidla 40 m. Interval medzi spojmi na spoločnom úseku s električkami bude 90 sekúnd. Na železničnom úseku nebude možné takýto interval dosiahnuť, pretože tu budú premávať okrem regionálnych vlakov aj diaľkové vlaky vyšších kategórií.

Trasa 2015

Oproti električkovému variantu bude trasa z Bosákovej pokračovať v novej železničnej trati vedenej tunelom popod Dunaj a pokračovať pozdĺž Karadžičovej ulice, cez Trnavské mýto a popod súčasnú železničnú trať Bratislava-Filálka (Trnavské mýto) - Bratislava - Predmestie. Stanice na trase by mali byť nasledovné:

• Janíkov dvor
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská
• Dostojevského rad
• Karadžičova
• Trnavské mýto (Filiálka)
• Slovany
• Predmestie

Trasa 2020

V roku 2020 sa predpokladá Petržalka bude mať solídne spojenie s centrom mesta. Za stanicou Dostojevského rad sa trasa preto odpojí a bude pokračovať pod Námestie SNP a Štefánikovu ulicu na Hlavnú stanicu a odtiaľ na Trnavské mýto. Stanice na trati budú:

• Janíkov dvor
• Lúky - Juh
• Draždiak
• Petržalka - Stred
• Háje - Juh
• Háje - Sever
• Bosákova
• Einsteinova
• Viedenská
• Dostojevského rad
• Kamenné námestie
• Hodžovo námestie
• Hlavná stanica
• Trnavské mýto

Tým sa dovŕši prvá etapa bratislavského nosného systému dopravy.

Potenciálne problémy

Žiadna z kompetentných osôb a inštitúcií doteraz neoznámila ako chce vyriešiť niekoľko problémov spojených s kombinovanou prevádzkou vlak / električka. Okrem rozchodu (ktorý je riešitelný) existujú nasledujúce prekážky:

• rozdielny profil kolesa (problém hlavne na výhybkách)
• rozdielne napätie napájania (po zapojení električky na vlakové napájanie by sa električka pravdepodobne vznietila)
• rozdielne zabezpečovacie mechanizmy
• nemožnosť prevádzkovania 90 sekundového intervalu - pri použití vlakových zabezpečovacích zariadení nie je taká častá premávka možná

Na riešení tohto problému už pracujú odborníci.^{[chýba citácia]}

Pozri aj

• Električková doprava v Bratislave
• Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Externé odkazy

Bratislavský portál

• Informácie o projekte Petržalskej električky ^{[nefunkčný odkaz]}
• Neoficiálna schéma možného linkového vedenia po vybudovaní Petržalskej električky ^{[nefunkčný odkaz]}