Štrbské Pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O o rovnomennom plese pozri Štrbské pleso
Súradnice: 49°07′8″S 20°3′49″V / 49.11889°S 20.06361°V
Štrbské Pleso
osada
Slovakia High Tatras Strbske Pleso 0403.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Poprad
Obec Štrba
Historický región Spiš
Nadmorská výška 1 350 m n. m.
Súradnice 49°07′8″S 20°3′49″V / 49.11889°S 20.06361°V
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 059 38
Telefónna predvoľba +421-52
ŠÚJ 523933
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Štrbské Pleso
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.strba.sk
Freemap.sk: mapa

Štrbské Pleso (maď. Csorba-tó, nem. Tschirmer See alebo Zirbener See) je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier

Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m.

Do katastrálneho územia Štrbské Pleso patria osady Podbanské (len časť, zvyšok patrí k obci Pribylina) a Vyšné Hágy, osada Štrbské Pleso, podľa ktorej je toto katastrálne územie pomenované, bola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR opäť pričlenená k obci Štrba. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny.

Obsah

Ubytovanie [upraviť]

Štrbské Pleso v zime

Na Štrbskom Plese sú dobré možnosti ubytovania a športu. V minulosti bolo významným kúpeľným mestečkom, no postupne kúpeľníctvo upadá a z liečebných domov sa po rekonštrukcii stávajú hotely.

Možnosti ubytovania sú rôznorodé, od dvojhviezdičkových turistických ubytovní, cez hotely strednej triedy (Penzión Pleso, Baník, Toliar, Litvor, FIS) až po luxusné hotely (Patria, Borovica, Grandhotel Kempinski). Záujemcovia sa môžu podstatne lacnejšie ubytovať aj v neďalekej Tatranskej Štrbe alebo v Štrbe.

Šport [upraviť]

Najzaujímavejšia je na Štrbskom Plese možnosť alpského lyžovania v Areáli snov - na zjazdovkách InterSki a Solisko (s novou sedačkovou lanovkou). Ďalej má návštevník možnosť bežeckého lyžovania po dlhých tratiach v blízkom okolí. Je strediskom vrcholových športov pre severské disciplíny. Štrbské Pleso je východiskovým miestom pre mnoho atraktívnych letných aj zimných vysokohorských túr. Nachádzajú sa tu dva skokanské mostíky (HS-134 a HS-100). Na týchto mostíkoch sa v rokoch 20032008 neskákalo, lebo vlastník - Slovenský zväz telesnej kultúry - o ne prišiel v exekúcii. Neskôr ich získala spoločnosť 1. tatranská, od ktorej si skokanský areál prenajali bývalí banskobystrickí skokani Ján Jelenský a Dušan Caban. Sprevádzkovali mostík HS-100 a od leta 2008 spolu so Slovenskou lyžiarskou asociáciou zorganizovali niekoľko pretekov, vrátane Majstrovstiev sveta juniorov vo februári 2009. Štrbské Pleso sa tak stalo prvým strediskom na svete, ktoré hostilo juniorský svetový šampionát trikrát (1990, 2000, 2009). Na mostíkoch boli aj majstrovstvá sveta dospelých v rokoch 1935 a 1970, deväť svetových pohárov v skokoch na lyžiach, jedenásť svetových pohárov v severskej kombinácii, pätnásť Kontinentálnych pohárov v skokoch na lyžiach a sedem Kontinentálnych pohárov v severskej kombinácii. Na mostíkoch zvykne trénovať aj legendárny poľský skokan Adam Malysz. Zaujímavosťou sú zoskoky bungle-jumpingu z veže mostíka HS-134, ktoré si môže záujemca vyskúšať v každom ročnom období.

Na zamrznutej ploche morénového jazera Štrbské pleso sa v roku 1925 odohrali zápasy majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji.

Štrbské Pleso

História [upraviť]

Zárodkom dnešného Štrbského Plesa bola poľovnícka chata Jozefa Szentiványiho postavená roku 1872 na brehu Štrbského plesa. O tri roky neskôr dal Uhorský karpatský spolok podnet na výstavbu turistickej ubytovne, ku ktorej zakrátko pribudli ďalšie hotely a reštaurácie, kúpeľný dom a niekoľko viliek. Roku 1885 dostala osada postavenie liečebných kúpeľov. V roku 1876 vznikla cesta do Štrby (od roku 1921 autocesta), v roku 1885 vznikla cesta do Starého Smokovca, v roku 1896 ozubnicová železnica paralelná s cestou do Štrby (od roku 1933 nahradená autobusmi), v roku 1906 postavili hotely Hviezdoslav a Kriváň a v roku 1912 elektrickú železnicu popri ceste do Starého Smokovca. V rokoch 1935 a 1970 sa tu konali lyžiarske majstrovstvá sveta. Po druhej svetovej vojne boli hotely premenené na protiastmatické sanatóriá, no v roku 1970 v súvislosti s majstrovstvami sveta v lyžovaní pribudli nové ubytovacie a reštauračné kapacity. Vtedy pribudla aj zubačka do rýchlikovej stanice Štrba, budova spojov, obchodný dom a služby, a lyžiarsky areál v ústí Mlynickej doliny.

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]