Štrba

Štrba
Symboly obce
Poloha
Základné údaje
Kraj	Prešovský
Okres	Poprad
Región	Horný Liptov, Podtatranský
Poloha	49° 04' 00" 20° 04' 60"
Nadmorská výška	850 m n. m.
Rozloha	43,463 km²
Obyvateľov	3 667 (31. december 2010)
Prvá písomná zmienka	1280
Nacionále
ŠÚJ	523933
EČV	PP
PSČ	059 38 (Štrba) 059 41 (Tatranská Štrba)
Tel. predvoľba	052
Oficiálne adresy
Webstránka	www.strba.sk
Adresa	Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, Slovensko
E-mail	strba@strba.sk
Telefón	00421 52/778 14 61-3
Fax	00421 52/778 14 60
Starosta
Michal Sýkora (NEKA)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Štrba (nem. Tschirm, Tschirben, Hochwald, maď. Csorba) je rázovitá obec na Slovensku v okrese Poprad, ktorej súčasťou je Tatranská Štrba a Štrbské Pleso.

Obec leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami a veľká časť chotára siaha až po tatranské štíty. Historicky najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je evanjelický kostol a katolícky kostol. V okolí obce na nachádzajú zaniknuté stredoveké osady Šoldov, Hrachovisko a Hasnova. Táto obec je historicky a etnograficky súčasťou Liptova.

Poloha obce a chotára

Liptovská kotlina leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Na severozápade je ohraničená Chočskými vrchmi, pri Ružomberku Veľkou Fatrou. Kým jej severné, južné a západné ohraničenie je výrazné, východnú hranicu oproti Spišskej kotline tvorí málo výrazný Štrbský chrbát.

Štrbský chotár má podobu dlhého a úzkeho obdĺžnika, ktorého dĺžka je vzdušnou čiarou približne 18 km a šírka asi 7 km. Štrbský chotár siaha až do vrchov Vysokých Tatier. Na území chotára sú tieto vrchy a štíty: Solisko, Furkovský štít, Hrubý vrch (Triumetal), Štrbský štít, Hliniská veža, Capie veže, Zadná bašta, Diablovina a Satan. Z tatranských plies bolo v majetku Štrby: Kozie pleso, Capie plesá, Okrúhle pliesko, Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso (Móryho).

Obec Štrba leží v nadmorskej výške 829 m (stred obce), časť chotára až v 2428 m (Hrubý vrch v závere Mlynickej doliny).

Povrch

Dedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.

Vodstvo

Z Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Do neho sa vlievajú prítoky Mlynice tečúcej do Popradu, z ktorých si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbšia je 6 metrová s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstranení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové. Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.

Podnebie

Zastávka ozubnicovej železnice v Tatranskej Štrbe

Štrba leží v strednej časti stredoeuropského vnútrozemia na polceste medzi Baltickým a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami a ich väčšou výdatnosťou v letnom období. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.

V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.

Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.

Partnerské mestá

• Štěpánkovice, Česko

Galéria

• 

  Základná škola

• 

  Obecný úrad

• 

  Tabuľa pred obecným úradom

• 

  Budova pošty

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Kostoly v obci

• 

  Kostoly a športový štadión

• 

  Gerlachovský štít

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štrba

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce