Štrba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Štrba pozri Štrba (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 49°03′32″S 20°04′48″V / 49.0590°S 20.0799°V / 49.0590; 20.0799
Štrba
obec
Štrba z chotára.JPG
Vlajka Štrby.jpg
Vlajka
ERB OBCE ŠTRBA.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Horný Liptov, Podtatranský
Nadmorská výška 850 m n. m.
Súradnice 49°03′32″S 20°04′48″V / 49.0590°S 20.0799°V / 49.0590; 20.0799
Rozloha 63,07 km² (6 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 571 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 56,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1280
Starosta Michal Sýkora[3] (NEKA)
PSČ 059 38 (pošta Štrba)
059 41 (pošta Tatranská Štrba)
ŠÚJ 523933
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, Slovensko
E-mailová adresa strba@strba.sk
Telefón 00421 52/778 14 61-3
Fax 00421 52/778 14 60
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Štrba
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.strba.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Štrba (nem. Tschirm, Tschirben, Hochwald, maď. Csorba) je rázovitá obec na Slovensku v okrese Poprad, ktorej súčasťou je Tatranská Štrba a Štrbské Pleso.

Obec leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami a veľká časť chotára siaha až po tatranské štíty. Historicky najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je evanjelický kostol a katolícky kostol. V okolí obce na nachádzajú zaniknuté stredoveké osady Šoldov, Hrachovisko a Hasnova. Táto obec je historicky a etnograficky súčasťou Liptova.

Poloha obce a chotára[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovská kotlina leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Na severozápade je ohraničená Chočskými vrchmi, pri Ružomberku Veľkou Fatrou. Kým jej severné, južné a západné ohraničenie je výrazné, východnú hranicu oproti Spišskej kotline tvorí málo výrazný Štrbský chrbát.

Štrbský chotár má podobu dlhého a úzkeho obdĺžnika, ktorého dĺžka je vzdušnou čiarou približne 18 km a šírka asi 7 km. Štrbský chotár siaha až do vrchov Vysokých Tatier. Na území chotára sú tieto vrchy a štíty: Solisko, Furkovský štít, Hrubý vrch (Triumetal), Štrbský štít, Hliniská veža, Capie veže, Zadná bašta, Diablovina a Satan. Z tatranských plies bolo v majetku Štrby: Kozie pleso, Capie plesá, Okrúhle pliesko, Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso (Móryho).

Obec Štrba leží v nadmorskej výške 829 m (stred obce), časť chotára až v 2428 m (Hrubý vrch v závere Mlynickej doliny). [4]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Do neho sa vlievajú prítoky Mlynice tečúcej do Popradu, z ktorých si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbšia je 6 metrová s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstranení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové. Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.[5]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Zastávka ozubnicovej železnice v Tatranskej Štrbe

Štrba leží v strednej časti stredoeuropského vnútrozemia na polceste medzi Baltickým a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami a ich väčšou výdatnosťou v letnom období. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.

V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.

Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.[6]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Michal Sýkora je v zozname. Dostupné online.
  4. ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 13.
  5. ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14.
  6. ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14, 15.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]