Štrba
| Štrba | |||
| obec | |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Poprad | ||
| Región | Horný Liptov, Podtatranský | ||
| Nadmorská výška | 850 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 63,07 km² (6 307 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 3 602 (31. 12. 2011) [1] | ||
| Hustota | 57,11 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1280 | ||
| Starosta | Michal Sýkora[2] (NEKA) | ||
| PSČ | 059 38 (Štrba) 059 41 (Tatranská Štrba) |
||
| ŠÚJ | 523933 | ||
| EČV | PP | ||
| Tel. predvoľba | +421-52 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, Slovensko | ||
| E-mailová adresa | strba@strba.sk | ||
| Telefón | 00421 52/778 14 61-3 | ||
| Fax | 00421 52/778 14 60 | ||
|
Poloha obce na Slovensku
|
|||
|
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
|
|||
| Wikimedia Commons: Štrba | |||
| Štatistika: MOŠ/MIS | |||
| Webová stránka: www.strba.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
Štrba (nem. Tschirm, Tschirben, Hochwald, maď. Csorba) je rázovitá obec na Slovensku v okrese Poprad, ktorej súčasťou je Tatranská Štrba a Štrbské Pleso.
Obec leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami a veľká časť chotára siaha až po tatranské štíty. Historicky najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je evanjelický kostol a katolícky kostol. V okolí obce na nachádzajú zaniknuté stredoveké osady Šoldov, Hrachovisko a Hasnova. Táto obec je historicky a etnograficky súčasťou Liptova.
Obsah |
Poloha obce a chotára [upraviť]
Liptovská kotlina leží medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Na severozápade je ohraničená Chočskými vrchmi, pri Ružomberku Veľkou Fatrou. Kým jej severné, južné a západné ohraničenie je výrazné, východnú hranicu oproti Spišskej kotline tvorí málo výrazný Štrbský chrbát.
Štrbský chotár má podobu dlhého a úzkeho obdĺžnika, ktorého dĺžka je vzdušnou čiarou približne 18 km a šírka asi 7 km. Štrbský chotár siaha až do vrchov Vysokých Tatier. Na území chotára sú tieto vrchy a štíty: Solisko, Furkovský štít, Hrubý vrch (Triumetal), Štrbský štít, Hliniská veža, Capie veže, Zadná bašta, Diablovina a Satan. Z tatranských plies bolo v majetku Štrby: Kozie pleso, Capie plesá, Okrúhle pliesko, Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso (Móryho).
Obec Štrba leží v nadmorskej výške 829 m (stred obce), časť chotára až v 2428 m (Hrubý vrch v závere Mlynickej doliny). [3]
Povrch [upraviť]
Dedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.
Vodstvo [upraviť]
Z Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Do neho sa vlievajú prítoky Mlynice tečúcej do Popradu, z ktorých si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbšia je 6 metrová s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstranení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové. Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.[4]
Podnebie [upraviť]
Štrba leží v strednej časti stredoeuropského vnútrozemia na polceste medzi Baltickým a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami a ich väčšou výdatnosťou v letnom období. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.
V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.
Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.[5]
Partnerské mestá [upraviť]
Galéria [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Michal Sýkora je v zozname. Dostupné online.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 13.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14, 15.
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||