Vydrník
| Vydrník | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 610 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′05″S 20°24′23″V / 49,0013°S 20,4065°V |
| Rozloha | 4,96 km² (496 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 320 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 266,13 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1294 |
| Starosta | Maroš Kroščen[3] (PRINCÍP) |
| PSČ | 059 14 (pošta Spišský Štiavnik) |
| ŠÚJ | 524093 |
| EČV (do r. 2022) | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Vydrník 55 |
| Telefón | 778 71 51 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vydrník | |
| Webová stránka: vydrnik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vydrník je obec na Slovensku v okrese Poprad, v Prešovskom kraji.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov.
Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]
Betlanovce, Hôrka, Hrabušice, Jánovce, Spišský Štiavnik
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Vydrničanka
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Staré a cudzie názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]
- 1294 Wydernik
- 1326 Wedrenick
- 1773 Widrnik
- 1920 Vyderník
- 1927 Vydrník
Nemecký názov: Wiedrig
Maďarský názov: Védfalu
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]
1990 – 1992 Ján Tropp (VPN)
1992 – 1993 Ing. Hubert Gallovič (nezávislý)
1993 – 1998 Peter Slobodník (nezávislý)
1999 – 2002 Peter Slobodník (DS + DÚ + KDH)
2002 – 2006 Peter Slobodník (ANO + SDKÚ)
2006 – 2010 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2010 – 2014 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2014 – 2018 Peter Slobodník (SDKÚ-DS)
2018 – 2022 Jozef Bizoň (KDH)
Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (8 KDH, 4 DS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (11 DS + DÚ, 1 NEKA)
2002 – 2006 – 7 poslancov (4 ANO + SDKÚ, 2 KDH, 1 HZD)
2006 – 2006 – 7 poslancov (7 SDKÚ-DS)
2010 – 2006 – 7 poslancov (7 SDKÚ-DS)
2014 – 2006 – 7 poslancov (4 SDKÚ-DS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
2018 – 2006 – 9 poslancov (6 KDH, 2 DS, 1 OĽaNO)
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 294 | – |
| 1880 | 341 | – |
| 1890 | 320 | – |
| 1900 | 321 | – |
| 1910 | 371 | – |
| 1921 | 527 | – |
| 1930 | 472 | – |
| 1940 | 519 | – |
| 1948 | 527 | – |
| 1961 | 696 | – |
| 1970 | 800 | – |
| 1980 | 802 | – |
| 1991 | 767 | – |
| 2001 | 897 | – |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | – | 99,11 |
| Gréckokatolícka cirkev | – | 0,22 |
| Evanjelická cirkev a. v. | – | 0,22 |
| Bez vyznania | – | 0,22 |
| Ostatné a nezistené | – | 0,22 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 45,3 | |
| rómska | 56,7 |
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Katolícky kostol sv. Šimona a Judu
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1799 – 1801 na mieste starého gotického kostola, ktorý bol pôvodne cisterciánsky, založený v 13. stor. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou, zaklenutý pruskými klenbami. Na pravej strane presbytéria je prístavba tiež zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba od J. Adáma je z roku 1921, na klenbách sú figurálne kompozície: Kázanie na hore, Obetovanie Izáka, Kristus s apoštolmi, Búrka na mori a sv. Cecília. Fasády členené pilastrami a lizénovým orámovaním. Hlavný oltár je klasicistický, súčasný so stavbou kostola, je súčasťou uzáveru presbytéria. Má predstavanú menzu a klasicistické tabernákulum a stĺpovú pilastrovú oltárnu architektúru, uprostred s obrazom Martýria sv. Šimona a Júdu od D. Kindermanna. Dva bočné oltáre Nanebevzatia Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, klasicistické pendanty, riešené ako hlavný oltár. Klasicistická kazateľnica je z obdobia okolo roku 1800, vo výplniach parapetu sú reliéfy: Kristus na mori, Kristus s učeníkmi a kázanie. Na baldachýne je socha anjela s atribútmi Viery, Nádeje a Lásky. Klasicistická kazateľnica je z čierneho mramoru. Na vrchnáku je súsošie Krst Krista. Stolík za oltárom s mramorovou doskou je klasicistický. Monštrancia je z roku 1800. Kalich s paténou je z roku 1795 od J. Kolbenhayera. Cibórium z roku 1664, zvon 1755.
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Farský úrad[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícky – Vydrník 190
Duchovný správca: Mgr. Jaroslav Kaník(* 1974)
Katolícki farári pôsobiaci vo Vydrníku:
1692 – 1711 Matej Miserský
1711 – 1716 Juraj Janovič
1716 – 1719 Gašpar Erdélyi
1719 – 1728 Štefan Koterbakovič
1729 – 1732 Mikuláš Barányi
1732 – 1758 Ján Kegyer
1758 – 1760 Ján Leopold Chilko
1760 – 1766 Matej Klein
1766 – 1768 Štefan Maťašovský
1768 – 1771 Juraj Hiroš
1771 – 1772 Martin Ružbacký
1772 – 1779 Ladislav Okoličáni
1779 – 1786 Martin Argalášy
1786 – 1793 Ján Habovský
1793 – 1799 Ignác Hayn
1799 – 1807 Martin Dolánsky
1807 – 1843 Adam Peterec
1843 – 1847 Anton Desátnik (Tizédy)
1847 – 1879 Pavol Koperdan (1826, Studenec – 1899, Spišské Bystré)
1879 – 1882 Juraj Andreides
1882 – 1883 Otto Janos
1883 – 1892 Pavol Mišaga
1892 – 1908 Michal Majerčák
1910 – 1917 Ján Lipčey (Kapusta)
1917 – 1960 František Ulmánek (* Jablonka, Poľsko)
1960 – 1967 František Žolondek (* 1923, Fridman, Poľsko)
1967 – 1967 František Irha
1967 – 1968 Štefan Kubičár
1968 – 1970 Adolf Hrubec (* 1922, Liptovské Matiašovce)
1970 – 1976 František Šimonovič
1976 – 1982 Michal Kubičár
1982 – 1983 Ján Slivka
1983 – 1984 Štefan Živčák
1985 – 1990 Šimon Hasaj (* 1917, Nemešany)
1991 – 1993 Štefan Živčák (1938, Mníšek nad Popradom – 1993)
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Materská škola
Základná škola 1. – 4. ročník
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Dušan Špiner (* 1950), rímskokatolícky duchovný, biskup podzemnej cirkvi
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |