Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš
| Lučenec – Veľký Krtíš | |
 Železničná trať do Veľkého Krtíša. Vľavo vlečka do Agrochemického podniku. |
|
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 161 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 41 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 1 |
| Napájacia sústava | neelektrifikovaná |
| Max. sklon | 15 ‰ |
| Max. rýchlosť | 60 |
Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 161) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Veľký Krtíš cez územie Maďarska. To znamená, že patrí medzi trate na ktorých sa uskutočňuje peážna doprava.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Spoločná maďarsko-slovenská história v Rakúsko-Uhorsku sa okrem iných oblastí výraznou mierou podpísala aj na doprave. Železnice smerovali do centra, ktorým bola Budapešť a prepojovacích tratí v smere západ-východ bolo málo. Aj Lučenec bol napojený železnicou z Maďarska a až následne sa budovali úseky na našom území. Prvým bolo spojenie cez Fiľakovo, sprevádzkované už 4. mája 1871. Pokračovanie dôležitej trate zo Salgótarjánu po Zvolen bolo dokončené 18. júna 1871. Z mesta Balážske Ďarmoty bola vybudovaná trať popri Ipli, ktorá sa napojila v Lučenci 15. septembra 1896.
Dejiny úseku do Veľkého Krtíša sa začali písať v roku 1946, kedy sa začalo pripravovať železničné spojenie so sieťou ČSD. Vypracované boli návrhy trasovania z Lučenca cez Modrý Kameň do Hontianskych Nemiec s odbočkou Modrý Kameň – Pliešovce a druhý variant povodím Ipľa: Lučenec – Bušince – Slovenské Ďarmoty – Šahy. Táto trať by prepojila úsek z Čaty s traťou na Košice, čím by sa vytvorilo spojenie južného a východného Slovenska.
Rozvoj ťažby uhlia v regióne si vyžadoval dopravné spojenie, ktorým by sa dopravovalo uhlie do Bučiny Zvolen a elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Preto bol po zamietnutí predošlých návrhov predložený variant, ktorý sa napájal na maďarskú trať a cez Kalondu viedol do Lučenca. Dohoda s Maďarskom v roku 1950 o rekonštrukcii a spoločnom využívaní trate dala zelenú výstavbe a už 12. septembra 1951 bol sprevádzkovaný úsek po Malé Straciny. Trať tak viedla z Lučenca cez Kalondu na územie Maďarska, odkiaľ sa vracala na naše územie pri Bušinciach a pokračovala do Malých Stracín.
V roku 1968 sa oživila myšlienka prepojenia Veľkého Krtíša na Lučenec a Šahy, no výsledkom snáh bolo len predĺženie trate do okresného mesta. K otvoreniu úseku došlo až 28. februára 1978.
Z dôvodu nevyťaženosti bola osobná doprava v úseku Bušince – Veľký Krtíš zastavená od 31. mája 1992 a v úseku Lučenec – Kalonda od 2. februára 2003.
Sprevádzkovanie úsekov
- 15. septembra 1896 → úsek Lučenec – Kalonda
- 12. septembra 1951 → úsek Bušince – Malé Straciny
- 28. februára 1978 → úsek Malé Straciny – Veľký Krtíš
Stanice na trati [upraviť]
- Lučenec – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice) a 162 (Lučenec – Utekáč)
- Mikušovce z
- Rapovce nz
- Zv. Kalonda z
- hraničný priechod
a 
- MÁV Ipolytarnóc – Nógrádszakál
- hraničný priechod a
- Bušince z
- Malé Straciny
- Veľký Krtíš nz
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||||||||||||||||||||
