Johann Wolfgang Kempelen
Johann Wolfgang Franz von Paola Johannes der Almosengeber von Kempelen Barón de Pázmánd, (slov. Ján Vlk František z Pauly Ján Almužník Kempelen, maď. Kempelen Farkas) (* 23. január 1734, Bratislava – † 26. marec 1804, Alservorstadt, dnes štvrť Alsergrund vo Viedni) bol uhorský polytechnik a vynálezca nemeckej národnosti.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Narodil sa v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen. Študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, vo Viedni a v Ríme. Osobnostné kvality a znalosť siedmich rečí (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Preložil zákonník Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovna si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.[1]
Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.[1]
V roku 1770 bol povýšený na Rytiera rádu Sv. Štefana a 9. decembra 1775 sa stal barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd.
Vrcholom jeho úradníckej kariéry bolo menovanie za dvorného radcu Zjednotenej uhorsko-sedmohradskej dvornej kancelárie (nem. Vereinigte Ungarisch-Siebenbürgische Hofkanzlei) v rokoch 1786 - 1798.
V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám, neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína (1777) a v 80. rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.[1]
Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.[1]
[upraviť] Dielo
[upraviť] Turek
Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia. So svojím šachovým automatom (Turkom) precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov.[1] Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.
[upraviť] Hovoriaci stroj
Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou.[1]
[upraviť] Ďalšie vynálezy
V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.[1]
[upraviť] Publikácie
- Mechanizmus ľudskej reči popri popise hovoriaceho mechanizmu (nem. Mechanismus der menschlichen Sprache nebst der Beschreibung einer sprechenden Maschine), Degen, 1791 Viedeň
- Androméda a Perzeus (nem. Andromeda und Perseus) Divadelná hra s hudbou, 1780 Viedeň
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Wolfgang Kempelen
[upraviť] Referencie
[upraviť] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Súpis odkazov na články v sieti (rôzne jazyky)
- Ungarische Erfinder (de)
