Johann Wolfgang Kempelen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Autoportrét W. Kempelena.
Medirytina šachového automatu z knihy Josepha Friedricha zu Racknitz, Ueber den Schachspieler des Herrn von Kempelen (1789).

Johann Wolfgang Franz von Paola Johannes der Almosengeber von Kempelen Barón de Pázmánd, (slov. Ján Vlk František z Pauly Ján Almužník Kempelen, maď. Kempelen Farkas) (* 23. január 1734, Bratislava – † 26. marec 1804, Alservorstadt, dnes štvrť Alsergrund vo Viedni) bol uhorský polytechnik a vynálezca nemeckej národnosti.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen. Študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, vo Viedni a v Ríme. Osobnostné kvality a znalosť šiestich rečí (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Preložil zákonník Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovná si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.[1]

Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.[1]

V roku 1770 bol povýšený na Rytiera rádu Sv. Štefana a 9. decembra 1775 sa stal barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd.

Vrcholom jeho úradníckej kariéry bolo menovanie za dvorného radcu Zjednotenej uhorsko-sedmohradskej dvornej kancelárie (nem. Vereinigte Ungarisch-Siebenbürgische Hofkanzlei) v rokoch 1786 - 1798.

V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám a dohliadal na doosídľovanie tohto územia. Neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína (1777) a v 80-tych rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou Budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.[1]

Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.[1]

V roku 1789 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení. Bol aj nadaným maliarom a rytcom, niekoľko jeho kresieb uhlíkom je uložených v Múzeu krásnych umení v Budapešti.

V staršom veku sa usadil v kúrii v Hubiciach, ktorú dal postaviť jeho otec Engelbert. Zomrel vo viedenskom predmestí Alservorstadt, kde žil od roku 1801 a pochovali ho na cintoríne na predmestí Währing. Cintorín bol v polovici 19. storočia zrušený a niektoré hroby boli prenesené na nový viedenský Ústredný cintorín. Nie však Kempelenov, ktorý už v čase zrušenia cintorína neexistoval. Na mieste cintorína bol v roku 1925 zriadený Schubertov park. Jeho manželka, deti a vnúčatá sú pochovaní na starom cintoríne v Hubiciach.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Turek[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turek (stroj)

Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia. So svojím šachovým automatom (Turkom) precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov.[1] Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.

Hovoriaci stroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou.[1]

Ďalšie vynálezy[upraviť | upraviť zdroj]

V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.[1]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Kempelenove diela

  • Mechanismus der menschlichen Sprache nebst der Beschreibung einer sprechenden Maschine (slov.: Mechanizmus ľudskej reči popri popise hovoriaceho mechanizmu). Wien : J. V. Degen, 1791. [Reprint nemeckého vydania s úvodom od Herberta E. Brekla a Wolfganga Wildgrena: Stuttgart : Frommann-Holzboog, 1970. Slovenský preklad: KEMPELEN, Johann Wolfgang: Mechanizmus ľudskej reči (ed. ONDREJOVIČ, Slávo). Bratislava : Tatran, 1990. 242 s.; Az emberi beszéd mechanizmusa, valamint a szerző beszélőgépének leírása (XXVII metszeti rajzzal). Budapest. 1989 (ide o maďarský preklad diela Mechanizmus ľudskej reči spolu s opisom hovoriaceho stroja, kniha obsahuje 27 medirytín).]
  • Androméda a Perzeus (nem. Andromeda und Perseus), divadelná hra s hudbou. Wien 1780

Odborná literatúra o Kempelenovi

  • DUDLEY, Homer - TARNÓCZY, T.: The speaking machine of Wolfgang von Kempelen. In: Journal of the Acoustical Society of America, r. 22, 1950, č. 2, s. 151 – 166.
  • GÓSY, Mária (ed.): To the memory of Wolfgang von Kempelen : selected papers of a workshop held at Budapest in March 2004 to commemorate the 200th anniversary of Kempelen’s decease. Graz : Institut für Sprachwissenschaft der Universität Graz, 2004, 147 s.
  • GRASSEGGER, Hans: Von Kempelen and the Physiology of Speech Production. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 37 – 49. (dostupné on-line)
  • IMRE, Angéla: On the personality of Wolfgang von Kempelen. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 61 – 64. (dostupné on-line)
  • KARÁCSONY, Viliam : Johann Andreas Segner a Johann Wolfgang Kempelen. K výročiu bratislavských rodákov. In: Bratislava, r. 16, 2004, s. 157 - 164.
  • KŐSZEGI, Imre – PAPP, János: Kempelen Farkas. Budapest 1955
  • LEHOTSKÁ, D.: Vývoj manufaktúr v Bratislave v 18. storočí. In: Historické štúdie, r. 1, 1955, s. 33.
  • NIKLÉCZY, Péter – OLASZY, Gábor: Kempelen's speaking machine from 1791 : possibilities and limitations (Recovering a 200 year-old technology). In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 111 – 120. (dostupné on-line)
  • ONDREJOVIČ, Slavo : Wolfgang von Kempelen and His Speaking Machine. In: Human Affairs, r. 2, 1992, č. 2, s. 161 - 172.
  • POMPINO-MARSCHALL, Bernd: Von Kempelen's contribution to the theory of acoustic articulation. In: Grazer Linguistische Studien, vol. 62. To the Memory of Wolfgang von Kempelen (1734-1804). Graz 2004, s. 137 – 147. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Die erstaunliche Karriere der drei Kempelen. Sie waren der Freimaurerei zu Maria Theresias Zeit eng verbunden. In: NIMMERRICHTER, Alfred (ed.): Freimaurer, Gelehrte, Rassisten : Forschungsbeiträge aus den Jahren 2006 – 2007. Wien : Freimaurerische Forschungsgesellschaft Quatuor Coronati, 2007, 168 s.
  • REININGER, Alice: Nezvestné kresby Wolfganga Kempelena. In: Pamiatky a múzeá, 2006, č. 2, s. 32 – 34.
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen und die bevölkerungspolitik unter Maria Theresia und Joseph II. im Banat (1. teil). In: Analele Banatului, SN., Arheologie - Istorie, r. XV. Timişoara 2007, s. 187 – 213. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen und die bevölkerungspolitik unter Maria Theresia und Joseph II. im Banat (2. teil). In: Analele Banatului, SN., Arheologie - Istorie, r. XVI. Timişoara 2008, s. 223 – 270. (dostupné on-line)
  • REININGER, Alice: Wolfgang von Kempelen. Eine Biographie. Wien : Universität für angewandte Kunst, 2003. 829 s. [ide o dizertačnú prácu]; publikovaná ako: Wolfgang von Kempelen. Eine Biographie. Wien : Praesens Verlag, 2007. 449 s.
  • SZALATNAI, R.: Kempelen, a varázsló. Budapest 1958.

Kempelen v krásnej literatúre

  • LÖHR, Robert: Šachový automat. Bratislava : Ikar, 2006, 328 s. Kniha vyšla aj v českom preklade: Šachový Turek : Největší podvod století na dvoře císařovny Marie Terezie. Praha : Knižní klub 2007. Táto kniha vyšla dokonca v 6-tich zväzkoch aj v Braillovom písme pre nevidiacich (Levoča : Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2007).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Ján Wolfgang Kempelen [online]. mat.savba.sk, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]