Jozef Cíger-Hronský

Jozef Cíger-Hronský
slovenský spisovateľ
Narodenie	23. február 1896 Zvolen, Slovensko
Úmrtie	13. júl 1960 (64 rokov) Luján, Argentína
Pozri aj Biografický portál

Jozef Cíger-Hronský, pred zmenou priezviska Jozef Cíger (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína) bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej.

Život

Narodil sa v stredoslovenskej rodine tesárovi Petrovi Pavlovi Cígerovi a Jozefíne Cígerovej, rodenej Markovej. Pochádzal zo siedmich detí, boli štyria bratia a tri sestry. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja. V rokoch 1902 – 1907 navštevoval ľudovú školu vo Zvolene, neskôr pokračoval v rokoch 1907 – 1910 na meštianskej škole v Krupine, a napokon v rokoch 1910 – 1914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach.

Pôsobenie

Po skončení učiteľského ústavu pôsobil od roku 1914 ako učiteľ na viacerých miestach (Horné Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). V rokoch 1917 – 1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Nakoniec sa v roku 1927 na dlhšie usadil v Martine – najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do roku 1945. Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru v lacných edíciách medzi dedinskými ľuďmi. Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. 19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 – 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. V roku 1944 ho počas Slovenského národného povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho utiekol do emigrácie z obáv pred trestným stíhaním.

Emigrácia

Hrob J. Cígera-Hronského na Národnom cintoríne v Martine

V roku 1945 sa vydáva najprv do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodne odísť do Talianska, kde v Ríme ostáva až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarí utiecť a odchádza do Argentíny, kde sa usadí v meste Luján. Spočiatku sa mu tu žije veľmi ťažko, na živobytie si zarába ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikuje, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stáva predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a je menovaný čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V roku 1959 zakladá Zahraničnú Maticu slovenskú.

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Symbolicky ho pochovali spolu s Krčmérym, lebo milovali tú istú ženu.

Tvorba

Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach U nás, Domov, Medové srdce alebo Podpolianske rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske. Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no vytváral aj svoje vlastné, ktoré úplne odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale skôr dávajú vyniknúť fantázii, humoru, ktoré vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet. Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine alebo ruštine.

Diela

Próza

• 1923 – U nás, debutová zbierka poviedok
• 1925 – Domov, zbierka poviedok
• 1927 – Žltý dom v Klokoči, príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile (románový debut)
• 1929 – Medové srdce, zbierka poviedok
• 1930 – Proroctvo doktora Stankovského, román o vzťahu umenia, lásky a života
• 1932 – Chlieb, kolektivistický román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života
• 1932 – Podpolianske rozprávky, zbierka krátkych próz o realistických obrázkoch zo života podpolianskeho ľudu
• 1933 – Jozef Mak, román o individualizme a fatalizme
• 1933 – Tomčíkovci, zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve a mladosti
• 1934 – Sedem sŕdc, zbierka noviel, v ktorej sa stretáva sedem príbehov na tému lásky. Ústredným motívom sú charaktery žien. Hrdinky sú vystavené utrpeniu a majú predurčený osud. Ich vykreslenie nie je psychologickým realizmom. Ich motivácie zostávajú skryté.
• 1938 – Jarný vietor a iné rozprávky
• 1939 – Na krížnych cestách, román zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií (vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch)
• 1940 – Cesta slovenskou Amerikou, cestopisná črta
• 1940 – Pisár Gráč, román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny
• 1944 – Na Bukvovom dvore, román
• 1944 – Šmákova mucha, posledná zbierka noviel
• 1947 – Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina, náboženský ladená novela
• 1948 – Andreas Búr Majster, román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o zmysle ľudskej práce
• 1960 – Svet na Trasovisku, román zobrazujúci udalostí a ľudí v čase SNP, ktorý bol dlhé desaťročia zakázaný v Česko-Slovensku (až do 90. rokov)
• 1997 – Pohár z brúseného skla, zbierka próz

Dráma (komédie)

• 1926 – Firma Moor
• 1929 – Červený trojuholník
• 1929 – Návrat

Pre deti a mládež

• 1924 – Najmladší Závodský
• 1925 – Kremnické povesti
• 1926 – Janko Hrášok
• 1928 – Pod kozúbkom
• 1930 – Smelý Zajko – príbehy na základe kresleného seriálu J. Vodrážku
• 1931 – Smelý Zajko v Afrike – pokračovanie Smelého zajka
• 1931 – Zakopaný meč – ľudové povesti
• 1932 – Budkáčik a Dubkáčik
• 1932 – Sokoliar Tomáš – vnímanie feudalizmu pohľadom sokoliarov
• 1932 – Brondove rozprávky
• 1932 – Zábavky strýca Kurkovského
• 1933 – Zlatý dážď
• 1934 – Zlaté hodinky
• 1935 – Strýcovo vrtielko
• 1936 – Tri rozprávky
• 1937 – Zlatovlasá sestra
• 1939 – Budatínski Frgáčovci – ľudové povesti
• 1940 – Tri múdre kozliatka
• 1941 – Traja bratia
• 1940 – Do školy – poviedka

Cestopis

• 1940 – Slovenskou Amerikou

Preložené diela

• 1948 – Podpolianske rozprávky (nemčina)
• 1977 – Na Bukvovom dvore (poľština)
• 1985 – Jozef Mak (angličtina)
• 1997 – Emil Švabčík (slovenčina)

Externé odkazy

• referaty.sk: Jozef Cíger Hronský
• Život a dielo J. Cígera-Hronského
• Osobnosti.sk Jozef Cíger-Hronský