Katolícka moderna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Katolícka moderna je literárny, predovšetkým básnický smer, ktorý sa na Slovensku začal rozvíjať počas prvej česko–slovenskej republiky.

Literárny prúd - katolícku modernu - vytvorili v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. Ich poézia pramenila v náboženských a národných hodnotách, esteticky ich však silne ovplyvnili myšlienky francúzskeho mysliteľa a teoretika Henriho Bremonda, najmä jeho knihy „Čistá poézia“ a „Modlitba a poézia“, ako aj poézia francúzskeho básnika Paula Claudela. Do slovenskej literatúry priniesli estetické postupy modernej európskej poézie 20. storočia.

Do prvej vlny katolíckej moderny môžeme zaradiť okrem Rudolfa Dilonga aj básnikov Pavla Gašparoviča Hlbinu, Janka Silana, Jána Haranta či Andreja Žarnova. Ich nasledovníkmi boli Pavol Ušák Oliva, Gorazd Zvonický, Mikuláš Šprinc, Karol Strmeň, Svetloslav Veigl, Ján Motulko, Ján Frátrik, Imrich Kružliak, Severín Zrubec, Štefan Sandtner a ďalší.

Za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny je považovaná „Antológia mladej slovenskej poézie“, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. V tom istom roku uverejnil kňaz – básnik P.G. Hlbina článok „Literárna družina Postup“, ktorý mal všetky znaky manifestu, akým sa uvádzali do života literárne skupiny.

Po nástupe komunistickej totality v roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť sa uchýlila do „vnútorného exilu“. Tí, čo zostali na Slovensku, žili na zabudnutých dedinských farách alebo vo väzniciach. Ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná. Prenasledovali ich aj preto, že prinášali zo Západu nové umelecké trendy a inšpirovali sa francúzskym surrealizmom, poetizmom a rôznymi avantgardami, ktoré prenášali aj do vlastnej poézie.

Tvorba básnikov katolíckej moderny počas Prvej slovenskej republiky býva označovaná aj ako nacionalistická (napríklad Rudolf Dilong a Karol Strmeň, ktorí podporovali myšlienku samostatnej republiky). V porovnaní s tvorbou celej skupiny sú však tieto básne s nacionalistickým prejavom menšinové.

Morálnej aj literárnej satisfakcie sa básnici katolíckej moderny dočkali až po Nežnej revolúcii v roku 1989.