Language poets

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Language poetry/poets/school (iné názvy: L=A=N=G=U=A=G=E poetry/poets, language-centered writing) je americká básnická škola 70. rokov 20. storočia. Je pomenovaná podľa nižšie uvedenej revue.

Zrodila sa na začiatku sedemdesiatych rokov ako reakcia na americkú tradicionalistickú poéziu a jej žánre. Language school čerpá inšpiráciu z dvoch básnických škôl - Black Mountain Poets a New York School. Jej prínos spočíva v zdôraznení jazykovej stránky básne a vo vytvorení cesty pre čitateľa intereagovať s dielom. Language school je spájaná s politickou ľavicou a bola sústredená okolo rôznych literárnych časopisov 70. rokov, napríklad revuí „This“ a „L=A=N=G=U=A=G=E“.

Kľúčovým elementom poézie „Language school“ je idea, že reč vyjadrovaná nahlas má väčší význam ako jej iné formy. „Language poetry“ hľadá cestu ako ovplyvniť čitateľa textom, pričom zdôrazňuje účasť na čítaní a vytváraní si vlastného názoru. Rozpadom poetickej reči predošlých básnických smerov sa stalo, že vzniklo prázdne miesto pre inú cestu ako priblížiť význam textu pre čitateľa. Čitateľ požaduje od básnika, aby našiel inú cestu pochopenia významu textu.

Poézia „Language school“ je analyzovaná v rôznych esejach jej autorov. Viacerí napísali o ich poetike, jednou z najznámejších je esej Rona Sillimana „The New Sentence“. Básnik Lyn Henijian napísal súbor esejí „The Language of Inquiry,“ vytvorený počas posledných 25 rokov. V úvode k zbierke spomína význam reči v diele: „Language is nothing but meanings, and meanings are nothing but a flow of contexts. Such contexts rarely coalesce into images, rarely come to terms. They are transitions, transmutations, the endless radiating of denotation into relation.“ (Reč je nič len názory a názory sú nič len prúd kontextu. Tak ako kontext čisto splýva s obrazmi, čisto vchádza do výrazov. To sú prechody, transmutácie, konečne vyžarované z názvu do rozprávania.)

Nielen Silliman a Henijan ale i ďalší básnici boli ovplyvnení hnutím „Language school“, napríklad: Charles Bernstein, Barrett Watten a Bob Perelman.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Marjorie Perloff o Language poetry