Janko Silan
| Janko Silan | |
|---|---|
| slovenský básnik a katolícky kňaz | |
|
|
|
| Narodenie | 24. november 1914 Sila pri Nitre, Slovensko |
| Úmrtie | 16. máj 1984 (69 rokov) Važec, Slovensko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) (* 24. november 1914, Sila pri Nitre – † 16. máj 1984, Važec) bol slovenský básnik katolíckej moderny a katolícky kňaz.
Životopis [upraviť]
Po absolvovaní ľudovej školy v Sile vyštudoval gymnázium v Nitre. V rokoch 1936 – 1941 študoval teológiu v Spišskej Kapitule a 22. júna 1941 bol v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vysvätený za kňaza. Na svoje prvé kaplánske miesto prišiel do Ždiaru k administrátorovi Jánovi Kušnírovi. V Tatrách strávil niekoľko rokov svojho života. Zo Ždiaru vo februári 1945, bezprostredne po vstupe Červenej armády, odišiel do Liptovského Hrádku. Krátko potom založil vydavateľstvo a časopis Verbum a začal redigovať edíciu „Lux“. Neskôr odišiel do Važca, kde pôsobil ako správca farnosti.
Básnik Karol Strmeň nazval v roku 1981 Silana „svätcom slovenskej poézie”. V archíve Národnej knižnice v Martine sa nachádza 3 809 jednotiek Silanovej rukopisnej pozostalosti.
Tvorba [upraviť]
Prvé básne začal písať už ako gymnazista, uverejňoval ich od roku 1933 v časopisoch Svojeť, Pero, Elán, Kultúra a Slovenské pohľady. Počas jeho pobytu v Tatrách ho ovplyvnila tvorba básnika Rainera Maria Rilkeho. V tvorbe čerpal z vlastných trpkých zážitkov a skúseností a snažil sa z hľadiska kresťanského učenia básnicky definovať zmysel ľudskej existencie. Sústredil sa na osud človeka a básnika v zložitých životných situáciách. V ďalších zbierkach postupne opúšťal pesimistický tón, i keď sa ho úplne nezbavil. Prekonával ho však svojím kresťanským svetonázorom. Jeho verš je technicky vyzretý, disciplinovaný a melodický. Z politických a ideologických dôvodov sa po vojne odmlčal a až po dvadsiatich rokoch, v roku 1969 sa literárne vrátil básnickou zbierkou Oslnenie.
Dielo [upraviť]
- 1936 – Kuvici
- 1939 – Rebrík do neba
- 1941 – Slávme to spoločne
- 1943 – Kým nebudeme doma
- 1943 – Piesne z Javoriny
- 1945 – Aj generáli plačú
- 1947 – Piesne zo Ždiaru
- 1966 – Triptych I
- 1966 – Triptych II.: Tri návštevy
- 1967 – Sám s vami, knižný výber z tvorby
- 1968 – Triptych III.: Dve bolesti, jedna radosť
- 1969 – Triptych IV:Tri balady
- 1969 – Oslnenie
- 1980 – Katolícke piesne z Važca
- 1984 – Ja som voda a iné verše
- 1990 – Piesne z Važca, výber zo zbierky Katolícke piesne z Važca
- 1991 – Dom opustenosti, (dielo bolo dokončené už v roku 1970)
