Ján Chalupka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Chalupka
Ján Chalupka
slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz

Narodenie 28. október 1791
Horná Mičiná, Slovensko
Úmrtie 15. júl 1871 (79 rokov)
Brezno

Ján Chalupka, pseudonymy Anonymus Belae Regis Notarius, Chlk, CLVI a i. (* 28. október 1791, Horná Mičiná – † 15. júl 1871, Brezno) bol slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna rod. Pruniová) a nebol jediným členom rodiny, ktorý sa stal neskôr literárne činným – rovnako známym sa stal i jeho brat Samo Chalupka. Vzdelanie získal od otca, v 1799 – 1800 navštevoval školu v Slovenskej Ľupči, 1800 – 1802 v Brezne, 1802 – 1805 študoval na gymnáziu v Ožďanoch, v Levoči, od 1809 – 1814 na evanjelickom kolégiu v Prešove, v Sárospataku. V 1816 – 1817 študoval teológiu, filozofiu a filológiu na univerzite v Jene.

Od roku 1814 pôsobil ako domáci učiteľ v Banskej Bystrici a Viedni, učil na gymnáziu v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom v Brezne, 1850 – 1860 súčasne administrátor banskej, potom preddunajskej superintendencie.

V roku 1842 bol členom deputácie národovcov na viedenský dvor. Zasadzoval sa o to, aby sídlom Matice slovenskej bolo Brezno. Vystupoval proti maďarskému šovinizmu, ktorý považoval nielen za škodlivý, ale hlavne za nezmyselný.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojim divadelným hrám patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície. Svoje prvé diela písal po česky, od roku 1848 po slovensky; do slovenčiny preložil aj svoje po česky písané diela. Písal najmä divadelné hry, v ktorých zosmiešňoval lokálpatriotizmus, maďarský šovinizmus, pätolízačstvo, konzervativizmus a meštiacku zbabelosť, no venoval sa i historickým dielam, polemikám a prozaickým dielam. Jeho diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť tzv. fenomén Kocúrkovo, najmä tú jej časť, ktorá bola národne neuvedomelá. Inšpiroval sa hlavne nemeckými dramatikmi, od ktorých prevzal niektoré motívy, no zasadil ich do slovenského prostredia.

Autor anonymne vydaných a satiricky zameraných politických národnoobranných, protimaďarizačných brožúr.

Z náučných spisov sú známe 3 knižky o poisťujúcom ústave. Napísal aj štúdie z dejín gen. synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cyklus o Kocúrkove:
    • 1830 – Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali, veselohra, ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v Liptovskom Mikuláši
    • 1832 – Všecko naopak, aneb: Tesnošilova Anička se žení a Honzík se vydává, veselohra tesne nadväzujúca na Kocourkovo
    • 1833 – Trasořitka, anebo: Stará láska se předce dočekala, veselohra
    • 1835 – Třináctá hodina, aneb: Však se nahledíme, kdo bude hlásníkem v Kocourkově, veselohra
    • 1837 – Starouš plesnivec anebo Čtyry svadby na jednom pohřebe v Kocourkově, veselohra
  • 1836 – Kocourkovo, značne upravená prozaická verzia veselohier
  • 1841 – Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy (Bendeguz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint. Eine Donquixottiade nach der neuesten Mode von P. P.), satirické dielo písané maďarsky, no vytlačené v nemčine
  • 1842 – Zpěvník, pridal doň 45 duchovných piesní, ktoré zložil
  • 1846 / 1847 – Kázně nedělní a svátečné
  • 1854 – Dobrovoľníci, činohra
  • 1858 – Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791 (Geschichte der Generalsynoden beider evangelischen Konfessionen der Ungarn vom Jahre 1791), historická štúdia
  • 1862 – Fuk a Huk, alebo: Prvý apríl, fraška
  • 1868 – Juvelír, veselohra (vyšla až v súbornom diele)
  • Hrdá pýcha skrotla, jednoaktovka (vyšla až v súbornom diele)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob s náhrobníkom a pamätník s bustou v Brezne
  • portrét (olejomaľba od neznámeho autora)
  • rukopisná pozostalosť v LAMS

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]