Štefan Marko Daxner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Marko Daxner
Štefan Marko Daxner
slovenský politik, právnik, publicista a národný buditeľ

Narodenie 22. december 1822
Tisovec, Slovensko
Úmrtie 11. apríl 1891 (68 rokov)
Tisovec, Slovensko

Štefan Marko Daxner (* 22. december 1822, Tisovec – † 11. apríl 1891, Tisovec) bol slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista a národný buditeľ. Patril k štúrovskej generácii. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Bol iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorcom Žiadostí slovenského národa, iniciátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavným osnovateľom Memoranda národa slovenského a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník v Rimavskej Sobote

Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života 19. storočia. Pochádzal z Tisovca. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, v Spišskej Novej Vsi, na gymnáziu v Rožňave a v rokoch 1840-42 na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842-43 v Prešove, 1846 zložil advokátsku skúšku v Pešti. Pôsobil ako advokát, právnik a úradník vo viacerých župách: advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti, v roku 1846 ako advokát v Tisovci, 1850 zástupca št. komisára Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1859 radca župného súdu v Nagykálló, 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1865 prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne, od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.

Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. 1849 ho vyslobodili Francisci a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Z jeho popudu zvolali v júni 1861 národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorovaný národný program, ktorého bol autorom. Na námety ľudového slovenského folklóru písal básne i prózu, zbieral ľudové povesti, zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a podobne.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Ján Daxner (29.9.1780 - 12.11.1847) bol synom Mathiasa Mateja Daxnera (okolo roku 1760 prišiel do Tisovca) a Zuzany rod. Sotosovej ,
Matka Anna Mária, rod. Banková.
Mal sestru a 4 bratov.
Manželka Paulína, rod. Štepánová de Nagyvárád (22.6.1838-28.3.1895).
Mal 4 dcéry a 4 synov -
Anna Daxnerová (1858 - 1930) sa vydala za Juraja Janošku (1856 - 1930),
Ivan Daxner (1860 - 1935) sa oženil s Ľudmilou Jesenskou (1863 - 1941), dcérou Jána Baltazára Jesenského Gašparé (1825 - 1889) a Ľudmily Augusty Kuzmány (1839 - 1863), ktorá pravdepodobne umrela skoro po pôrode,
Štefan Daxner (1865 - 1933), ženatý s Elenou Albíni,
Olga Daxnerová (1874 - 1952), vydala sa za Eduarda Hubáčka (1863 - 1919),
Milina Daxnerová - pravdepodobne umrela v detskom veku,
Štefan Konštantín Daxner

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom s pamätnou tabuľou (1922) v Tisovci, pamätná tabuľa Traja sokoli v Plešivci (1946), pomník v Bratislave (od L. Lacka a Virgila Droppu, 1972), po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa, náhrobník na Národnom cintoríne v Martine.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1861 - Hlas zo Slovenska
  • 1868 - Slovaki i slovenskoje okolie v Ugorščine (In: Žurnal Ministerstva narodnogo prosveščenija, 1868, s. 555-645.)
  • 1892 - Po roku 1849 (In: Slovenské pohľady, 12, 1892, s. 305-315, 321-334, 385-398, 449-462.)
  • 1899 - Vlastný životopis (In: Slovenské pohľady, 19, 1899, č. 3, s. 129-139, č. 4, s. 185-190.)
  • 1958 - V službe národa