Terézia Vansová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Terézia Vansová
Terézia Vansová
slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka

Narodenie 18. apríl 1857
Zvolenská Slatina, Slovensko
Úmrtie 10. október 1942 (85 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Terézia Zuzana Vansová (pseudonymy Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.) (* 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina – † 10. október 1942, Banská Bystrica) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Samuel Medvecký
  • matka: Terézia rod. Langová
  • manžel: Jan Vansa

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca.(Medveczky de Medveczei és Kis Bisterczei). Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat – podľa zápisu v matrike sa narodila o 9. hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole K. Orfanidesa v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (18751882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (18821911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Od roku 1911 žije po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jej osud nepraje a prichádza o najbližších (ešte v Lomničke jej zomiera malý synček, v roku 1922 spácha samovraždu jej manžel), ju postihnú i existenčné problémy, s ktorými musí zápasiť.

Zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (18981908 a 19101914), do ktorého prispievali mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), a tak sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 19201923 redigovala časopis Slovenská žena. Podporovateľka ochotníckeho divadla, rozširovateľka slovenskej tlače. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Autorka Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka ústredia Živeny, členka výboru družstva Lipa.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba.

Autorka niekoľkých divadelných hier.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha (od 1957) vo Zvolenskej Slatine
  • dom, v ktorom bývala a zomrela, s pamätnou tabuľou v Banskej Bystrici
  • hrob s náhrobníkom v Banskej Bystrici
  • rkp. pozostalosť a fotodokumentačný materiál v LAMS a v LHM v Banskej Bystrici, kde sú uložené aj vecné pamiatky
  • stála expozícia v LHM v Banskej Bystrici
  • pomenovanie ulíc vo viacerých slov. mestách
  • Vansovej Lomnička – celoslovenská súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1875Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku
  • 1884Jedlička, novela
  • 1884Rozsobášení, novela
  • 1885Čo si rozprávali klobúky
  • 1885Suplikant
  • 1885Humoreska
  • 1886Lesť nad lesť
  • 1886Ideál
  • 1886Potopa, divadelná hra pre deti
  • 1888Julinkin prvý bál
  • 1889V salóne speváčky, divadelná komédia
  • 1889Sirota Podhradských
  • 1890Obete márnomyseľnosti
  • 1892Ohlášky
  • 1893Prsteň
  • 1896 / 1897Pani Georgiadesová na cestách, cestopis
  • 1897Svedomie, divadelná hra
  • 1898Nové šatočky
  • 1901Ľúbezní hostia, divadelná hra
  • 1906Môj Jožko, divadelná hra
  • 1911Dve novelky
  • 1914Nová kuchárska kniha
  • 1919Milku dajú na edukáciu
  • 1919Vlčia tma
  • 1922Biela ruža
  • 1922Chovanica
  • 1922Z našej dediny
  • 1926Kliatba, román
  • 1927Boženka – Divočka
  • 1928Ako zo svojho a iná próza
  • 1930Sestry, román
  • 1931Z fary a zo školy
  • 1933Ilenin vydaj a iná próza

Životopisné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900Terézia Medvecká, rodená Lange, jej matka
  • 1926 / 1927Môj muž, o manželovi Jánovi Vansovi
  • 1903 / 1904Paľko Šuška, novela o chovancovi jej rodičov
  • 1905Danko a Janko, novela opisujúca zážitky z detstva jej manžela a jeho kamaráta Daniela Laučeka

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]