Jena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jena
mesto
Jenamarktplatz.jpg
Wappen Jena.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Durínsko
Mesto bez okresu Jena
Diaľnica A 4
Rieka Sála
Nadmorská výška 155 m n. m.
Súradnice 50°55′S 11°35′V / 50.917°S 11.583°V / 50.917; 11.583
Rozloha 114,30 km² (11 430 ha)
Obyvateľstvo 104 449 (31.12.2009 [1])
Hustota 913,81 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1182
Primátor Albrecht Schröter (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 07701 – 07751
Telefónna predvoľba +49(0)3641
Kód 16 0 53 000
EČV J
Poloha mesta Jena v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Jena v rámci Nemecka
Poloha mesta Jena v rámci spolkovej krajiny Durínsko
Poloha mesta Jena v rámci spolkovej krajiny Durínsko
Wikimedia Commons: Jena
Webová stránka: www.jena.de

Jena je nemecké univerzitné mesto v spolkovej krajine Durínsko, ktoré sa nachádza na rieke Sála. Podľa počtu obyvateľov je druhým najväčším mestom v spolkovej krajine Durínsko.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1182. V 13. storočí sa Jena stala obchodným mestom s právami (1230) a svojou vlastnou správou. Ekonomika bola založená najmä na produkcii vína. V roku 1286 prišli do mesta Dominikáni a v 1301 Cisterciáni. V roku 1331 bolo mesto pod vládou Meißenského markgrófstva. Od 1423 patrilo Saskému kurfirstvu Wettinovcov, ktorí zdedili Meißensko. Reformácia sa dotkla mesta v 1523. V roku 1558 založil Johann Friedrich I. dnešnú univerzitu Friedrich-Schiller-Universität Jena. Od 1670 do 1690 bola Jena hlavným mestom vojvodstva Sasko-Jena. V roku 1692 bolo pripojené k vojvodstvu Sasko-Eisenach a v 1741 k vojvodstvu (neskôr veľkovojvodstvo) Sasko-Weimar, ku ktorému patrilo až do roku 1918.

Na konci 18. storočia bola miestna univerzita najväčšia a najznámejšia zo všetkých nemeckých štátov. To spravilo z mesta centrum filozofie (s profesormi ako Fichte, Hegel, Schiller a Schelling) a raného romantizmu (básnici Novalis, bratia Schlegelovci a Ludwig Tieck).

14. októbra 1806 tu bojoval Napoleon Bonaparte proti Prusom, ktorých tu porazil v bitke pri Jene. Odpor voči francúzskej okupácii bol veľký, najmä u miestnych študentov. Mnohí z nich bojovali v roku 1813 v dobrovoľných ozbrojených zložkách pruskej armády Lützowsches Freikorps. O dva roky neskôr bolo v meste založené bratstvo Urburschenschaft.

Na konci 19. storočia prišiel s výstavbou železnice z Halle/Lipsko do Nürnbergu rozvoj mesta. Jena sa stala centrom strojníctva, optiky a výroby skla. Boli tu založené významné sklárske podniky Carl Zeiss AG, Schott AG za ktorými stáli Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott.

Na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo mesto Spojencami ťažko bombardované. Bolo zničené skoro celé stredoveké centrum mesta (po vojne bolo obnovené).

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Obyvateľstvo spolkovej krajiny Durínsko (po nemecky), prístup 15. december 2010

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jena na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]