Jena

	Jena
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Durínsko
Mesto bez okresu	Jena
Diaľnica	A 4
Rieka	Sála
Nadmorská výška	155 m n. m.
Súradnice	50°55′S 11°35′V / 50.917°S 11.583°V
Rozloha	114,30 km² (11 430 ha)
Obyvateľstvo	104 449 (31.12.2009 )
Hustota	913,81 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1182
Primátor	Albrecht Schröter (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	07701 – 07751
Telefónna predvoľba	+49(0)3641
Kód	16 0 53 000
EČV	J
	Poloha mesta Jena v rámci Nemecka
	Poloha mesta Jena v rámci spolkovej krajiny Durínsko
	Wikimedia Commons: Jena
	Webová stránka: www.jena.de

Jena je nemecké univerzitné mesto v spolkovej krajine Durínsko, ktoré sa nachádza na rieke Sála. Podľa počtu obyvateľov je druhým najväčším mestom v spolkovej krajine Durínsko.

Dejiny [upraviť]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1182. V 13. storočí sa Jena stala obchodným mestom s právami (1230) a svojou vlastnou správou. Ekonomika bola založená najmä na produkcii vína. V roku 1286 prišli do mesta Dominikáni a v 1301 Cisterciáni. V roku 1331 bolo mesto pod vládou Meißenského markgrófstva. Od 1423 patrilo Saskému kurfirstvu Wettinovcov, ktorí zdedili Meißensko. Reformácia sa dotkla mesta v 1523. V roku 1558 založil Johann Friedrich I. dnešnú univerzitu Friedrich-Schiller-Universität Jena. Od 1670 do 1690 bola Jena hlavným mestom vojvodstva Sasko-Jena. V roku 1692 bolo pripojené k vojvodstvu Sasko-Eisenach a v 1741 k vojvodstvu (neskôr veľkovojvodstvo) Sasko-Weimar, ku ktorému patrilo až do roku 1918.

Na konci 18. storočia bola miestna univerzita najväčšia a najznámejšia zo všetkých nemeckých štátov. To spravilo z mesta centrum filozofie (s profesormi ako Fichte, Hegel, Schiller a Schelling) a raného romantizmu (básnici Novalis, bratia Schlegelovci a Ludwig Tieck).

14. októbra 1806 tu bojoval Napoleon Bonaparte proti Prusom, ktorých tu porazil v bitke pri Jene. Odpor voči francúzskej okupácii bol veľký, najmä u miestnych študentov. Mnohí z nich bojovali v roku 1813 v dobrovoľných ozbrojených zložkách pruskej armády Lützowsches Freikorps. O dva roky neskôr bolo v meste založené bratstvo Urburschenschaft.

Na konci 19. storočia prišiel s výstavbou železnice z Halle/Lipsko do Nürnbergu rozvoj mesta. Jena sa stala centrom strojníctva, optiky a výroby skla. Boli tu založené významné sklárske podniky Carl Zeiss AG, Schott AG za ktorými stáli Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott.

Na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo mesto Spojencami ťažko bombardované. Bolo zničené skoro celé stredoveké centrum mesta (po vojne bolo obnovené).