Konštantín Filozof

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konštantín Filozof
Konštantín Filozof

byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf
Narodenie 827
Solún, Grécko
Úmrtie 14. február 869
Rím, Taliansko

Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος), tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (gr. Κύριλλος), (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.

Obsah

[upraviť] Životopis

Konštantín bol najmladší zo siedmych detí. Bol synom rodičov urodzeného pôvodu [1] [2] - vysokého gréckeho štátneho úradníka (drungaria) Leva (Leóna) a macedónskej Slovanky [3] [4] Márie, ale jej národnosť nie je istá. V Živote Metodovom (kap. II.) sa o nich hovorí: Bol z rodu po obidvoch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju. Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III. Po ukončení štúdií na bol menovaný chartofylakom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca. Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za diakona. Po krátkom čase sa vzdáva vysokého postu a odchádza do kláštora pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do kláštora na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu. V rokoch 861 - 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu. Franským kňazom sa nepáčilo, že sa snažili vymaniť krajinu spod ich vplyvu, a tak ich obvinili z heretického učenia, na čo sa obaja bratia vybrali do Ríma. Zastavili sa u kniežaťa Koceľa, ktorý im dal na výchovu svojich žiakov. V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do benediktínskeho kláštora sv. Klementa a prijal rehoľné meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42 ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta v Ríme.

[upraviť] Tvorba

Konštantín ešte v Byzancii zostavil prvé slovanské písmo hlaholiku. Spolu s bratom Metodom preložil niektoré základné a najčastejšie používané liturgické texty. Po príchode na Veľkú Moravu založil nižšie a vyššie školstvo, venoval sa duchovenstvu a organizoval cirkevný život, no tiež budoval štátny poriadok. Svoje diela písal často najprv v gréčtine, až potom ich prekladal do hlaholiky. Vo svojom najznámejšom diele Proglase poukazuje na vzájomné prepojenie vzdelanosti a pravej zbožnosti, a taktiež vysvetľuje potrebu zrozumiteľnosti textov.

Dielo sv. Cyrila a Metoda je neoddeliteľnou súčasťou historického diania v polovici 9. storočia v Bulharsku. Je časťou zložitých a rozporuplných vzťahov medzi dvomi tradičnými strediskami kresťanstva – Carihradom a Rímom – a bulharským štátom. Súčasne to, čo vykonali solúnski bratia, prerastá danú historickú situáciu, mení cestu a úlohu Bulharska v slovanstve a utvrdzuje jeho nemennú kultúrnu účasť na európskom kontinente.

Konštantín Filozof, ktorý vstupuje 50 dní pred svojou smrťou do mníšskeho rádu a prijíma meno Cyril, a jeho brat Metod (815 - 885) zohrávajú dôležitú úlohu v európskej kultúre a v politických dejinách ako misionári, diplomati, cirkevní činitelia, vzdelanci a prekladatelia.

S Bulharskom sa ale najviac spája ich nadanie na jazyky, ktoré im pomohlo pri vytváraní dovtedy neexistujúceho grafického systému (abecedy), hlaholiky, pre nový európsky spisovný jazyk - staroslovienčinu a pri vytváraní prvej pôvodnej a prekladovej tvorby v tomto jazyku.

[upraviť] Dielo

[upraviť] Preklady do hlaholiky

  • Nový zákon
  • Breviár
  • Žaltár
  • Zakon sudnyj ljudem

[upraviť] Vlastné diela

  • Proglas, 110 veršová báseň, prvá slovanská báseň vôbec, ktorá tvorí predslov k prekladu evanjelia.
  • Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, oslava jeho obľúbeného cirkevného otca
  • Kánon, veršované dielo na počesť sv. Dimitra Solúnskeho (autorom je možno jeho brat Metod)
  • Abecedná modlitba, prípravná modlitba kňaza pred hlásaním evanjelia
  • Modlitba pred smrťou
  • Hádanie o pravej viere so Židmi, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
  • Napísanie o pravej viere, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
  • Reči o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, dielo známe aj ako Chersonská legenda

[upraviť] Literatúra

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Referencie

  1. ↑ F. Grivec (1927). Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj. ?, Olomouc, 11-13.
  2. ↑ J. Stanislav (1945). Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. ?, Bratislava, 8.
  3. ↑ M. Lacko (1982). I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations. ?, Florence, 38.
  4. ↑ Eugen Pauliny (1983). Dejiny spisovnej slovenčiny. SPN, Bratislava, 24.

[upraviť] Externé odkazy



Svätí Sedempočetníci
Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Kliment (Ochridský) | Svätý Naum (Ochridský) | Svätý Sáva (Sedempočetník) | Svätý Angelár


Slovenskí svätci a blahoslavení
Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Mojsej Uhrín | Svätý Bystrík | Svätý Svorad | Benedikt pustovník | Maurus | Svätá Alžbeta Uhorská | Svätí košickí mučeníci | Marek Križin | Štefan Pongrác | Melichar Grodecki | Pavol Peter Gojdič | Metod Dominik Trčka | Zdenka Schelingová | Vasiľ Hopko | Sára Salkaházi
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Kon%C5%A1tant%C3%ADn_Filozof“