Maurus (Nitra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maurus (Nitra)
Maurus.jpg
slovenský básnik a prozaik, biskup
Narodenie 1000/1001
Úmrtie okolo 1070, Pécs, Maďarsko
Sviatok 25. október
Portal.svg Biografický portál

Maurus alebo blahoslavený Maurus (maď. Mór; * 1000/1001 – † okolo roku 1070, Pécs) bol slovenský básnik a prozaik, autor najstaršej uhorskej latinskej legendy – o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Benediktovi – so vzťahom k slovenskému priestoru a etniku, opát v kláštore na Panónskej hore a päťkostolský (Pécs) biskup.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

O pôvode tohto muža existuje niekoľko hypotéz. Pochádzal z okolia Nitry. Vzdelanie získal v kláštore na Zobore, kde bol scholastikom. Vysvätený bol v benediktínskom kláštore sv. Martina na Panónskej hore (Pannonhalma, Maďarsko), kde sa stal neskôr opátom (1034).[2] Podľa Bratislavských análov z 13. storočia bol v roku 1036 ustanovený biskupom v Päťkostolí (Pécs, Maďarsko).[1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju Legendu o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Benediktovi, ktorej presný dátum vzniku nepoznáme, napísal zrejme ako tzv. kanonizačnú legendu (obaja svätí boli kanonizovaní v roku 1083) na podnet vojvodu Gejzu. Približuje v nej život týchto svätcov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Hoci je napísaná v latinčine, dej tejto povesti sa viaže na slovenské prostredie, konkrétne na Nitru a asi aj Trenčín. Písal o ľuďoch, ktorých osobne poznal, preto sú jeho vyjadrenia veľmi autentické. Zaznamenal svedectvo Benedikta a opáta Filipa o svätom živote a mučeníckej smrti Svorada a o zázrakoch, ktoré sa diali po jeho smrti. Z Benediktovho života zaznamenáva len jednu epizódu – smrť.[1]

Štýl legendy je pokojný, referujúci (vlastné pasáže a reprodukované Benediktovo svedectvo), ale aj emocionálne patetický (oslavné pasáže a reprodukované svedectvo opáta Filipa) a okrem klasického prozaického podania sa v ňom objavujú aj časti rýmovanej prózy.[1]

Legenda je aj dôležitým prameňom k počiatkom uhorského štátu a pre slovenské dejiny osobitne významná, lebo je prvým literárnym dielom, ktoré sa nielen zapodieva konkrétnym slovenským prostredím (Zobor, Nitra, Váh, Skalka pri Trenčíne), ale aj jej autor i obidvaja oslávenci – pustovníci boli podľa všetkého slovenského etnického pôvodu.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1064/1070Mauri, episcopi Quinqueecclesinsis, Vita sanctorum Zoerardi-Andree confessoris et Benedicti Martyris, eremitarum (Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KÁKOŠOVÁ, Zuzana: MAURUS (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, s. 370 – 371.
  2. a b MAURUS: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. In: Antológia staršej slovenskej literatúry, 1981, s. 43 – 45.

Pramene[upraviť | upraviť zdroj]

  • BUGAN, Bystrík: Biskup Maurus v slovenských dejinách. In: Bobák, J. a kol.: Historický zborník č. 19, 2/2008. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008, s. 54 – 66.
  • MAURUS: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi [online]. Antológia staršej slovenskej literatúry. 872 s. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1981. In: Univerzitná knižnica v Bratislave [citované 28. 11. 2010]. Dostupné na internete: [1].
  • MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Edícia: Knižnica slovenskej literatúry. 2. vydanie. Bratislava: Kaligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 653 s. ISBN 80-7149-801-7.
  • PAŠTEKA, Július a kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000, s. 904 – 905.
  • ZRUBEC, Laco: Osobnosti našej minulosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991, s. 86 – 89.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]