Bratislavské anály
| Bratislavské anály | |
|---|---|
| Annales Posonienses | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Uhorsko, Bratislava |
| Dátum 1. vydania originálu | 13. storočie |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | letopis |
Bratislavské anály (lat. Annales Posonienses, maď. Pozsonyi Évkönyv) sú jediné zachované ranostredoveké letopisy napísané v Uhorskom kráľovstve.[1] Letopisy obsahujú krátke záznamy udalostí medzi rokmi 997 a 1203. Sú pomenované podľa Posonia (dnes Bratislava, Slovensko), kde v Dóme sv. Martina do roku 1813 uchovávala Kolegiátna kapitula Modlitebný kódex – rukopis, v ktorom sa zachoval text análov.[1] Tento rukopis (nayývaný podľa objaviteľa G. Praya aj Prayov kódex) sa dnes nachádza v rukopisnom oddelení Széchényiho knižnice v Budapešti pod signatúrou MNY.l.[2] Plný text vyšiel v rámci Scriptores Rerum Hungaricarum.[3]
Plný text análov[upraviť | upraviť zdroj]
Text análov podľa Scriptores Rerum Hungaricarum:[3]:119-127
| Rok | Latinský text | Slovenský preklad |
|---|---|---|
| Anno ab incarnacione Domini 997 Adalbertus episcopues martiriatus est. | V roku 997 od narodenia Pána bol biskup Adalbert umučený. | |
| 998 | Geyza princeps Ungarorum obiit. | Uhorský knieža Gejza zomrel. |
| 1000 | Stephanus Ungarorum rex coronatus est. | Uhorský kráľ Štefan bol korunovaný. |
| 1019 | dedicatur eccclesia S. Adriani M. | Je vysvätený kostol mučeníka Adriana. |
| 1024 | Benedictus papa obiit. | Umrel pápež Benedikt. |
| 1030 | Gerardus episcopus ordinatur. | Je menovaný biskup Gerard. |
| 1031 | Henricus filius Stephani regis obiit. | Imrich syn kráľa Štefana zomral. |
| 1036 | Maurus episcopus est effectus. | Je menovaný biskup Maurus |
| 1037 | Dedicatum est monasterium S. Benedicti et Stephanus rex mortuus est et Petrus in regem elevatur | Kláštor sv. Benedikta je vysvätený; kráľ Štefan zomrel, Peter sa stáva kráľom. |
| 1041 | Petrus rex eicitur et Abba in regem elevatur. | Kráľ Peter je vyhnaný; Aba sa stáva kráľom. |
| 1042 | Bompertus episcopus obiit. | Zomrel biskup Bonipert. |
| 1044 | Abba rex interficitur et Petrus rex in pristinum restituitur. | Kráľ Aba je zabitý a kráľ Peter sa uvedený naspäť. |
| 1047 | Interficiuntur episcopi Gerardus et Modestus et Petrus rex cum dolo obcecatur et Andreas rex elevatur | Biskupi Gerard a Modest sú zabití. Kráľ Peter je klamstvom oslepený; Ondrej sa stáva kráľom. |
| 1051 | Henricus imperator Pannoniam ingreditur. | Cisár Henrich vstupuje do Panónie. |
| 1052 | Henricus imperator castrum Poson obsedit. | Cisár Henrich obliehal bratislavský hrad. |
| 1053 | Samson filius Andree regis nascitur. | Narodil sa syn kráľa Ondreja Šalamún. |
| 1055 | Henricus imperator obiit. | Cisár Henrich zomrel. |
| 1057 | Andreas rex infirmatur et Salomonem filium suum coronavit. | Kráľ Ondrej zoslabol a korunoval svojho syna Šalamúna. |
| 1060 | inter Andream et fratrem eius Bela gravia discordia oritur et rex Andreas moritur. | Medzi Ondrejom a jeho bratom Belom dôjde k vážnym nezhodám a kráľ Ondrej zomiera. |
| 1068 | Civitas Bulgarorum a rege Salomone capitur rursumque ab isdem Bulgaris et Grecis dolo recipitur. | Bulharské mesto je dobyté kráľom Šalamúnom a tí istí Bulhari a Gréci ho opäť vzali späť zradou. |
| 1071 | Salomon rex cum duce Magno Geyza Ungarorum exercitum debellatur (sic) atque populi in captivitatem reducuntur et Bessenorum exercitus perutitur. | Kráľ Šalamún s vojvodom Gejzom Veľkým porazili grécke vojsko, ľud bol odvlečený do zajatia a Pečenežská armáda je porazená.[pozn. 1] |
| 1072 | Salomon rex Bulgarense regnum invasit. | Kráľ Šalamún zaútočil na bulharské kráľovstvo. |
| 1074 | inter regem Salomonem et ducem Magnum gravis discordia oritur et Salomon regno privatur | Medzi kráľom Šalamúnom a veľkým vojvodom (Gejzom) vzniká veľká nezhoda a Šalamún je zbavený kráľovstva. |
| 1075 | Magnus rex coronatur. | Kráľ Veľký (Gejza) je korunovaný. |
| 1076 | Magnus rex obiit et frater eius Ladizlaus in regem elevatur | Kráľ Veľký (Gejza) zomrel a jeho brat kráľ Ladislav bol korunovaný. |
| 1081 | Ladizlaus rex et Salomon frater eius pacem fecerunt et (bis) crux Domini fulgure percussa est. | Kráľ Ladislav a jeho brat Šalamún sa zmierili a (dvakrát) kríž Pánov zasiahol blesk. |
| 1083 | In carcere missus et dominus rex Stephanus et Henricus filius eius et Gerardus episcopus revelantur et Salomon rex fugit. | Šalamún prepustený z väzenia. Kráľ Štefan (II.), jeho syn Imrich a biskup Gerard sú kanonizovaní a kráľ Šalamún uteká. |
| 1097 | Ladizlaus rex obiit et frater eius Lampertus dux, quibus Colomannus et frater eius Almus succedunt in regnum. | Zomreli kráľ Ladislav a jeho brat vojvoda Lampert, ktorých na tróne vystriedali Koloman a jeho brat Álmoš. |
| 1098 | Colomannus rex coronatur et frater eius Almus diadema induitur. | Je korunovaný kráľ Koloman; jeho brat Álmoš si nasadzuje diadém. |
| 1100 | Cupanus episcopus interficitur a Chunis et Laurencius episcopus obiit. | Biskup Kupan bol zabitý Kumánmi a zomrel biskup Laurentius. |
| 1108 | Colomannus rex accepit civitatem Zader. | Kráľ Koloman získal mesto Zadar. |
| 1114 | Laurencius archiepiscopus obiit. Almus dux cum rege pacificatus est. | Arcibiskup Laurentius zomrel. Vojvoda Álmoš uzavrel mier s kráľom. |
| 1117 | Almus dux et Bela filius eius obcecantur et Colomannus rex mortuus est et filius eius Stephanus in regem elevatur et coronatur. | Vojvoda Álmoš a jeho syn Belo sú oslepení. Zomrel kráľ Koloman. Jeho syn Štefan sa stáva kráľom a je korunovaný. |
| 1127 | Stephanus rex accepit civitatem Nis. | Kráľ Štefan dobyl mesto Niš. |
| 1143 | Regnante gloriosissimo rege Geyza dedicatum est monasterium in Ciploc in honore S. Maria a venerabili episcopo Martyrio. | Za panovania najslávnejšieho kráľa Gejzu zasvätil ctihodný biskup Martin kláštor Ziplok na slávu Panny Márie. |
| 1145 | Geyza rex Thevtonicorum terram intravit et expugnavit herzog et exercitum eius fugavit. | Kráľ Gejza vtrhol do krajiny Germánov, porazil vojvodu (herzoga) a prinútil jeho armádu na útek. |
| 1172 | Geiza rex appositus est ad patres suos et filius eius Stephanus corona insignitur. Ladizlaus at Stephanus fratres Geyze regis de Grecia revertentes Ungariam intraverunt et supradicto Stephano corona privato Ladizlaus in regem elevatur. Qui Stephanus in Poson fugit. Mortuo itsque Ladizlao Stephanus frater eius regni gubernacula suscepit. Item Stephanus filius Geyze de Poson exiens armata manu expugnavit Stephanum fratrem Ladizlai. | Kráľ Gejza sa odobral k rodičom, jeho syn Štefan (III.) je korunovaný. Bratia kráľa Gejzu Ladislav (II.) a Štefan (IV.), vracajúci sa z Grécka, vstúpili do Uhorska. Po odobratí koruny spomínanému Štefanovi (III.) sa kráľom stáva Ladislav (II.), Štefan (III.) utiekol do Bratislavy. Keď Ladislav (II.) zomrel, vládu nad kráľovstvom prevzal jeho brat Štefan (IV.). Štefan (III.), syn Gejzu, vyjdúc z Bratislavy, zvíťazil zbraňou nad Štefanom (IV.), bratom Ladislava (II.). |
| 1185 | Bela frater eius de Grecia eductus in regem elevatur. | Vrátivší sa z Grécka jeho brat Belo sa stáva kráľom. |
| 1186 | Obiit Cumperdinus comes. Eodem anno dux Geyza exiens Ungariam (sic) cum Laurencio comite et multis aliis intravit Haustriam et soror eius nupsit in Grecia. Mater vero eius tenetur captiva in Bronz. | Komit Cumperdin zomrel. V tom istom lete vojvoda Gejza (pozn. syn Gejzu II.), ktorý opustil Uhorsko, vstúpil do Rakúska s šľachticom Laurentiom a mnohými ďalšími, jeho sestra sa vydala do Grécka a jeho matka bola držaná v zajatí v Braničeve (pozn. Srbsko). |
| 1195 | Desiderius abas depositus est. | Opát Desiderius je prepustený. |
| 1199 | Buda sacerdos obiit. | Kňaz Buda zomrel. |
| 1200 | Daniel presbyter ordinatur. | Menovaný presbyter Daniel. |
| 1203 | Monasterium Iohannis b. comburitur iuxta Buldvam situm. | Vyhorel kláštor sv. Jána pri Boldve. |
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bitka pri Kerlési, chybne datovaná do roku 1071 namiesto 1068.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KRISTÓ, Gyula. Az államalapítás korának írott forrásai. [s.l.] : Szegedi Középkorász Műhely, 1999. ISBN 963-482-393-9. S. 354.
- ↑ 197. BRATISLAVSKÉ ANÁLY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 279 – 281.
- ↑ a b SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Annales Posonienses na anglickej Wikipédii a Пожоньские анналы na ruskej Wikipédii.