Vysoký Tribeč
| Vysoký Tribeč | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Veľký Tribeč
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Trenčiansky |
| Okresy | Topoľčany, Zlaté Moravce, Partizánske |
| Časť | Veľkého Tribča |
| Hranice | Hornonitrianske predhorie, Zlatnianske predhorie, Skýcovská vrchovina |
| Rieky | Dršňa, Hradský potok, Čerešňový potok |
| Súradnice | 48°29′02″S 18°15′14″V / 48,484°S 18,254°V |
| Najvyšší bod | Veľký Tribeč |
| - výška | 830 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 220 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký Tribeč je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej, najvyššej časti pohoria Tribeč a zaberá centrálnu časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára oválny pás územia, pretiahnutý v západo-východnom smere, severozápadne od Zlatých Moraviec. Vysoký Tribeč obklopujú len časti pohoria Tribeč, menovite na severe a severozápade nadväzuje Hornonitrianske predhorie, juhozápadným a južným smerom leží Zlatnianske predhorie, obe časti podcelku Veľký Tribeč. Na východe susedí Skýcovská vrchovina, ktorá tvorí geomorfologickú časť podcelku Rázdiel.[1]
Západné a severné úbočia Vysokého Tribča[3] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj najvýznamnejšie prítoky tejto časti, Dršňa, Hradský potok a Vyčoma. Vodné toky z južnej časti tečú južným smerom do riečky Žitava, medzi nimi Čerešňový potok a Stránka.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Celá stredná časť pohoria, vrátane Vysokého Tribča, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránené územia sa tu nenachádzajú, v blízkosti však leží chránený areál Topoľčianska zubria zvernica na juhu, národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj západným smerom.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky atraktívne územie je prístupné značenými chodníkmi z okolitých obcí v podhorí. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký Tribeč – Malý Tribeč – Medvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch. Obľúbené lokality sú tiež ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno a okolité chránené územia.
Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Veľký Tribeč (830 m n. m.)
- Malý Tribeč (769 m n. m.)
- Javorový vrch (731 m n. m.)
- Medvedí vrch (719 m n. m.)
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Ponitrianskej magistrále z Kostolian pod Tribečom cez Veľký Tribeč do Zlatna - po
modro značenom chodníku:
- z Kovariec na Veľký Tribeč
- zo Solčian cez Medvedí vrch a Malý Tribeč na rázc. Pustovníkova studňa
- zo Zlatna do sedla Rakyta
- po
zeleno značenom chodníku zo Skýcova cez sedlo Rakyta na Medvedí vrch (719 m n. m.) - po
žltej trase:
- zo Zlatna na Javorový vrch (731 m n. m.) s odbočením na Čierny hrad
- z Klátovej Novej Vsi na Javorový vrch (731 m n. m.)[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra * [online]. juls.savba.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.