Bánovce nad Bebravou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′07″S 18°15′29″V / 48.718611°S 18.258056°V
Bánovce nad Bebravou
obec
Banovce kostol.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Horná Nitra
Nadmorská výška 209 m n. m.
Súradnice 48°43′07″S 18°15′29″V / 48.718611°S 18.258056°V
Rozloha 26,55 km² (2 655 ha)
Obyvateľstvo 19 503 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 734,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1232
Starosta Marián Chovanec[2] (NEKA)
PSČ 957 01, 957 03, 957 04
ŠÚJ 542652
EČV BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Mestský úrad
Námestie Ľudovíta Štúra 1/1
957 01  Bánovce nad Bebravou 1
E-mailová adresa info@Banovce.sk
Telefón 760 30 84, 760 20 31, 762 91 03
Fax 760 30 84
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: banovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Obsah

Mestské časti[upraviť]

Dejiny[upraviť]

Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

Obyvateľstvo[upraviť]

Etnické a náboženké zloženie obyvateľstva (2001)[upraviť]

Národnosť Percent
Slováci 97,03 %
Rómovia 0,01 %
Česi 0,71 %
Maďari 0,12 %
Iní 0,75 %
Náboženstvo Percent
Rímskokatolícka cirkev 73,89 %
Bez vyznania 11,48 %
Evanjelická cirkev a.v. 11,32 %
Gréckokatolícka cirkev 0,12 %
Iní 3,19 %

Pamiatky[upraviť]

V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.

Sú to:

  • socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
  • socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
  • meštiansky dom (budova MsÚ)
  • pomník Ľudovíta Štúra
  • pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
  • náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne,
  • kostol sv. Mikuláša
  • kríž pri SOU odevnom
  • kaštieľ Horné Ozorovce
  • pamätný dom J. Jesenského
  • Mariánsky stĺp
  • Kostol Najsvätejšej Trojice
  • socha sv. Floriána
  • kostol sv. Michala
  • synagóga (v súčasnosti kostol ev. cirkvi a. v.)

Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša z 15. storočia.

Dôležité firmy[upraviť]

V meste sídli potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky - Milsy a.s. a obuvnícka výroba Gábor spol. s.r.o. Sú tam textilné závody Eterna s.r.o. a Zornica.

Osobnosti mesta[upraviť]

Referencie[upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Marián Chovanec je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť]

Iné projekty[upraviť]

Externé odkazy[upraviť]