Bánovce nad Bebravou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′07″S 18°15′29″V / 48.71861, 18.25806
Bánovce nad Bebravou
mesto
Banovce kostol.jpg
Bánovce nad Bebravou erb mesta.gif
Erb
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Bánovce nad Bebravou
Nadmorská výška 216 m n. m.
Súradnice 48°43′07″S 18°15′29″V / 48.71861, 18.25806
Rozloha 26,459 km² (2 646 ha)
Obyvateľstvo 20 353 (31. 12. 2009)
Hustota 769,23 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1232
Primátor Marián Chovanec[1] (NEKA)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 957 01
Telefónna predvoľba +421-38
ŠÚJ 542652
EČV BN
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.banovce.sk
Freemap.sk: mapa

Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Obsah

[upraviť] Mestské časti

[upraviť] Dejiny

Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

[upraviť] Obyvateľstvo

[upraviť] Etnické a náboženké zloženie obyvateľstva (2001)

Národnosť Percent
Slováci 97,03 %
Rómovia 0,01 %
Česi 0,71 %
Maďari 0,12 %
Iní 0,75 %
Náboženstvo Percent
Rímskokatolícka cirkev 73,89 %
Bez vyznania 11,48 %
Evanjelická cirkev a.v. 11,32 %
Gréckokatolícka cirkev 0,12 %
Iní 3,19 %

[upraviť] Pamiatky

V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.

Sú to:

  • socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
  • socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
  • meštiansky dom (budova MsÚ)
  • pomník Ľudovíta Štúra
  • pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
  • náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne,
  • kostol sv. Mikuláša
  • kríž pri SOU odevnom
  • kaštieľ Horné Ozorovce
  • pamätný dom J. Jesenského
  • Mariánsky stĺp
  • Kostol Najsvätejšej Trojice
  • socha sv. Floriána
  • kostol sv. Michala
  • synagóga (v súčasnosti kostol ev. cirkvi a. v.)

Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša z 15. storočia.

[upraviť] Dôležité firmy

V meste sídli potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky - Milsy a.s. a obuvnícka výroba Gábor spol. s.r.o.

[upraviť] Osobnosti

[upraviť] Rodáci

[upraviť] Iné

[upraviť] Referencie

  1. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Marián Chovanec je v zozname. Dostupné online.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch