Lukáčovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°23′41″S 17°56′19″V / 48.394722°S 17.938611°V / 48.394722; 17.938611
Lukáčovce
obec
Lukacovce kostol.JPG
Kostol v Lukáčovciach
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Nadmorská výška 168 m n. m.
Súradnice 48°23′41″S 17°56′19″V / 48.394722°S 17.938611°V / 48.394722; 17.938611
Rozloha 16,84 km² (1 684 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 139 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 67,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Starosta Igor Cok[3] (nezávislý)
PSČ 951 23
ŠÚJ 500488
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Lukáčovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.lukacovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Nitrianska pahorkatina pri Lukáčovciach, v pozadí Tribeč
Futbalový štadión v Lukáčovciach

Lukáčovceobec na Slovensku v okrese Nitra. Je to dedina nížinného (presnejšie pahorkatinného) charakteru. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1264, niektoré zdroje však uvádzajú až rok 1309. V 18. storočí pôsobil v obci ako kňaz známy osvietenec, člen bernolákovského hnutia, jeden zo spoluzakladateľov Slovenského učeného tovarišstva a šíriteľ osvety – Juraj Fándly. Najdôležitejšími historickými pamiatkami v obci sú kaštieľ z 15. storočia, kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému postavený v 18. storočí, budova fary a mohylovitý útvar – hrádok – pri cintoríne, ktorý je zvyškom obrannej stavby. V Lukáčovciach sa však nachádzajú aj iné pamätihodnosti. Na okraji obce sa nachádzajú 2 rybníky. Pod Lukáčovce patrí aj farmárska osada Tŕnie.

Geografická poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Lukáčovce sa nachádzajú uprostred zvlnenej krajiny Nitrianskej pahorkatiny, v priehlbine tvorenej potokom Blatina. Mapa udáva nadmorskú výšku 183 m n. m., ale keďže obec leží na pahorkatine (čiže nie čisto rovnom teréne), v skutočnosti sa táto výška pohybuje v rozpätí 149 m n. m. až 234 m n. m. Smerom na severozápad sa krajina mierne zdvíha, až za Pastuchovom prechádza do predhoria Považského Inovca. Na východe až juhovýchode možno z obce voľným okom pomerne dobre rozoznať pohorie Tribeč so zreteľnou siluetou vrchu Zobor, týčiaceho sa nad mestom Nitra. Okolitú krajinu po väčšine tvoria polia a neveľké plochy tvorené listnatými lesmi. Takéto prostredie je domovom rôznych druhov lesnej i poľnej zveri – a práve tento fakt predurčil Lukáčovce k rozvoju poľovníctva.

Z územnosprávneho hľadiska patrí obec do okresu Nitra, ktorý je súčasťou Nitrianskeho kraja. Ale neďaleko obce, na ceste medzi Lukáčovcami a Pastuchovom prechádza hranica okresu i kraja – za touto hranicou sa už nachádza okres Hlohovec a Trnavský kraj. Od Nitry sa obec nachádza približne 15 km ďaleko, od Hlohovca je vzdialená približne 11 km (v obidvoch prípadoch sú uvedené vzdušné vzdialenosti).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prahistória[upraviť | upraviť zdroj]

Lukáčovce majú veľmi bohatú históriu – a tá sa začína už v praveku. Archeologické výskumy dokladajú osídlenie územia, na ktorom sa dnes rozkladajú Lukáčovce už v mladšej dobe kamennej – neolite. V tomto období, pravdepodobne v 5. tisícročí pred naším letopočtom, tu podľa hypotéz archeológov žili zaoberajúce sa roľníctvom. Nálezy archeológov dokazujú osídlenie lukáčovského chotára aj v neskorších dobách – v eneolite a dobe bronzovej.

V katastrálnom území obce sa však nevykopali len nálezy z epôch pred naším letopočtom, ale napríklad aj z obdobia medzi 2. až 4. storočím nášho letopočtu, keď tu sa podľa archeológov nachádzalo germánske sídlisko. A keďže v týchto časoch územie dnešného Slovenska priamo susedilo s Rímskou ríšou, pri vykopávkach sa tam našlo aj nezanedbateľné množstvo rímskych mincí.

Staršie dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy potvrdzjú osídlenie chotára obce aj v skoršom stredoveku – napr. nádoba z obdobia Veľkej Moravy. Dôležitým historickým dokladom z obdobia stredoveku sú pozostatky hrádku na kopci pri cintoríne. Podľa archeológov hrádok vznikol najneskôr v 13. storočí a bol zrejme sídlom nižšej šľachty. Zanikol asi v 15. storočí, čo môže súvisieť s výstavbou kaštieľa, kam sa mohli obyvateľia hrádku presťahovať – tejto hypotéze napomáhajú aj niektoré informačné zdroje, ktoré uvádzajú, že kaštieľ bol pôvodne šľachtickou kúriou.

Prvá písomná zmienka o Lukáčovciach pochádza z roku 1264, ale niektoré zdroje uvádzajú až rok 1309, keď bola vydaná listina súvisiaca s prechodom Lukáčoviec do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, nazývaného tiež Pán Váhu a Tatier.

Juraj Fándly a Lukáčovce[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď Juraj Fándly v Lukáčovciach dlhú dobu nepobudol, jeho prítomnosť v obci v pozícii kňaza je zvlášť významná. V tej dobe bol totiž Fándly jedným z najvýznamnejších slovenských intelektuálov – bol popredný bernolákovec, národný buditeľ, osvietenský mysliteľ, jeden z najvyšších predstaviteľov Slovenského učeného tovarišstva a šíriteľ osvety. V obci sa zdržal od 26. júna 1780 do 25. septembra 1780. Jeho prítomnosť dnes pripomína mramorová tabuľa umiestnená na budove fary a taktiež miestopisné názvy – ulica J. Fándlyho a park J. Fándlyho, ktorý sa pôvodne nachádzal pred obecným úradom, ale kvôli výstavbe bytov ho museli presťahovať do areálu kostola.

Zavádzanie technických výdobytkov[upraviť | upraviť zdroj]

Pre život každej obce sú dôležitými milníkmi v jej dejinách roky, keď do nej boli zavedené rôzne technické vymoženosti. Po tejto stránke nie sú Lukáčovce žiadnou výnimkou. Koniec koncov, nie je to vôbec nepochopiteľné, veď každý technický výdobytok so sebou často prináša zlepšenie životnej úrovne a sociálnej situácie, prináša do prostredia obce kus civilizácie. V niektorých prípadoch to síce môže byť na škodu, pretože kvôli modernej technike často odchádza tradičný spôsob života, ale pokiaľ sa tak deje v rozumnej miere, miera uľahčenia života miestnych obyvateľov vysoko prevyšuje mieru poškodenia ľudových zvykov a pôvodného spôsobu prežívania. A navyše, Lukáčovce nikdy nepatrili medzi tzv. živé skanzeny (akým je napríklad Vlkolínec) s extrémne hodnotnými dokladmi o tradičnom spôsobe života, či s výnimočne zachovanou ľudovou architektúrou.

Jednou z prvých vymožeností modernej civilizácie, ktoré zavítali do obce bolo použitie škridieľ ako strešnej krytiny. Majiteľom domu bol Štefan Borovský a stalo sa tak roku 1908, čiže ešte za Rakúsko-Uhorska. Prvý rozhlasový prijímač prišiel do dediny roku 1930 a vlasnil ho miestny farár, Augustín Petrášek. Telefón bol do obce zavedený roku 1937, kábel viedol z Dolného Trhovištia a prechádzal aj cez Pastuchov. Elektrifikované boli Lukáčovce v roku 1940. Obecný rozhlas, cez ktorý sa obyvatelia obce pravidelne dozvedajú rôzne oznamy prvýkrát zaznel v éteri roku 1958. Lukáčovský poštový úrad bol otvorený roku 1956, predtým Lukáčovce patrili pod poštu v Rišňovciach, neskôr v Alekšinciach. V súčasnosti je v obci zavedený aj zemný plyn a v budúcnosti sa plánuje aj výstavba kanalizácie.

Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Z obce vedú dve štátne cesty – jedna do Alekšiniec, ktorou sa ďalej možno dostať do okresných miest Nitra a Hlohovec a druhá do Pastuchova, s napojením na Hlohovec a Topoľčany. Tieto sú logicky najpoužívanejšími prístupovými cestami do dediny, premáva po nich autobusová doprava.

Okrem týchto dvoch štátnych ciest vedie z obce ešte jedna spevnená cesta do obce Andač cez osadu Tŕnie a popod železničnú trať pri Andači. Táto je však úplne neudržiavaná a pre vozidlá bez terénnej úpravy veľmi ťažko zjazdná.

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Lukáčovce sú s okolitým svetom spojené hlavne prostredníctvom autobusovej dopravy – autobusy sú jediné prostriedky hromadnej dopravy, ktoré do Lukáčoviec premávajú.

Obec je autobusovou dopravou pravidelne spojená s okresným mestom Nitra i blízkym mestom Hlohovec. Tento spôsob dopravy do obce je asi zo všetkých najvyužívanejší (ak nerátame individuálnu dopravu autom, bicyklom, motocyklom alebo na vlastných nohách).

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že v súčasnosti cez Lukáčovce neprechádza žiadna železničná dráha, jednou z alternatív dopravy to tejto obce je práve železnica. Železničná stanica v Alekšinciach a zástavka v Andači, ktoré sa obe nachádzajú na železničnej trati Leopoldov – Lužianky, sú totiž od Lukáčoviec v znesiteľnej vzdialenosti pre pešiu dopravu (cca 1 hodina bežnej chôdze z Alekšiniec do Lukáčoviec po štátnej ceste). Treba však podotknúť, že tento spôsob dopravy v poslednej dobe pomerne upadá, pretože vlakov stojacich v Alekšinciach prípadne na Andači je čoraz menej, čo má za následok, že stále viac ľudí preferuje autobusovú, prípadne individuálnu, dopravu.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok v Lukáčovciach je stredoveký kaštieľ z 15. storočia, renesančne prestavaný v 17. storočí. Niektoré zdroje uvádzajú, že pôvodne bol kaštieľ šľachtickou kúriou, podľa iných to zasa bol kláštor. Ak by bola druhá informácia pravdivá, podstatne by to mohlo podporiť úvahy o pravdivosti miestnej legendy, ktorá hovorí, že kaštieľ bol v minulosti sídlom templárov.

V súčasnosti je ale kaštieľ v dezolátnom stave, veď v 20. storočí bol skladom miestneho JRD. Zanikol už aj park, ktorý bol kedysi jeho súčasťou. Do kaštieľa vedú viaceré podzemné chodby, v ktorých sa našlo staré víno a mince, ale väčšina z nich je už zavalená. V súčasnosti prebiehajú snahy o revitalizáciu stavby, zatiaľ sa však veľký pokrok neudial.

Kostol sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou pamätihodnosťou Lukáčoviec, ktorá sa ale narozdiel od kaštiela dodnes aktívne využíva je barokový kostol svätého Jána Nepomuckého postavený v rokoch 1780 – 1792. Rozmery kostola sú nasledovné: dĺžka: 32 m, šírka: 12 m, výška: 28 m. Hlavný oltár kostola je zasvätený, rovnako ako celý kostol, sv. Jánovi Nepomuckému, vedľajší oltár je zasvätený Panne Márii. Cenná je neskororenesančná krstiteľnica, ktorá pochádza z prelomu 17. a 18. storočia.

Kostol je umiestnený na kopci nad dedinou. Neďaleko neho sa nachádza fara a cintorín. Zatiaľ naposledy bol rekonštruovaný v roku 2006.

Iné pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Lukáčovciach sa okrem kostola a kaštiela nachádzajú aj iné historické pamiatky – kaplnka a niekoľko sôch s kresťanskými motívmi. Konkrétne: kaplnka svätého Floriána zasvetená ochrancovi pred požiarmi a postavená roku 1880, socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1781, socha Panny Márie Sedembolestnej postavená roku 1852, socha svätého Urbana, patróna vinohradníkov postavená roku 1801 v miestach, kde kedysi boli vinohrady a socha Nepoškvrneného počatia z roku 1855. Množstvo sôch a kaplniek (uvedené boli len dodnes stojace pamiatky) je dôkazom zbožnosti starých Lukáčovčanov.

Ulice a domy[upraviť | upraviť zdroj]

V Lukáčovciach sa nachádza 11 podstatných ulíc, v abecednom poradí sú to: Argentínska, Farská, Hlavná, J. Fándlyho, Na Tŕnie, Osada, Stanovište, Svätomartinská, Športová, Uličky a Za humnami. Aj keď sa v Lukáčovciach používa delenie na ulice, číslovanie domov nie je klasického mestského typu. V obci totiž neexistujú dva domy s rovnakým popisným číslom (hoci stoja v rôznych uliciach), každé je unikátne vzhľadom na obec, nie vzhľadom na ulicu. Takže ak by sme do adresy na liste zabudli napísať názov ulice a za názvom obce (Lukáčovce) by priamo nasledovalo popisné číslo, poštár by pravdepodobne doručil zásielku správne. Ale na Slovensku toto nie je až taká kuriozita. Mnohé obce totiž ani názvy ulíc nepoužívajú a do adresy sa píše len názov obce a za ním hneď popisné číslo, ktoré je v celej obci unikátne.

Ako napovedá názov jednej zo spomínaných ulíc, pod správu obce patrí aj osada Tŕnie, ktorá sa nachádza pri už spomínanej neudržiavanej spevnenej ceste medzi Lukáčovcami a Andačom. Obyvatelia tejto osady sa živia prevažne farmárstvom.

Väčšinu budov v Lukáčovciach tvoria rodinné domy, ktoré sa v približne rovnakej miere nachádzajú na oboch brehoch potoka Blatina. Ale priamo na brehu potoka sa nachádza len málo stavieb, väčšina z nich je trochu ďalej, v miestach, kde už je medzi domom a potokom predsa len nejaký výškový rozdiel. Tento fakt poukazuje na neobyčajnú prezieravosť a dlhodobé myslenie starších obyvateľov Lukáčoviec, ktorí zrejme počítali s potenciálnou možnosťou záplav. Táto obava sa viackrát ukázala ako opodstatnená, pretože aj keď v súčasnosti je potok v suchších obdobiach roka len ťažko rozoznateľný, v období silnejších a vytrvalejších dažďov sa hladina vody často zdvíha veľmi vysoko.

Ale nie sú to len rodinné domy, ktoré obyvateľom Lukáčoviec poskytujú pohodlie domova. V nedávnej minulosti obec pristúpila k stavbe dvoch bytových domov s 38 nájomnými bytmi. Cieľom tejto výstavby bolo udržať, v resp. prilákať hlavne mladé rodiny do Lukáčoviec. Táto akcia bola pomerne úspešná a stretla sa s relatívne veľkou odozvou.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov obce sa udržiava v hodnotách okolo počtu 1000, v posledných rokoch tento počet dokonca mierne rástol. Väčšinu obyvateľov Lukáčoviec historicky tvorili spravidla roľníci a robotníci, ale vzhľadom na čoraz lepšie možnosti dopravy do miest môže byť tento údaj v súčasnosti dosť nespoľahlilvý. Tesnú nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria ľudia v produktívnom veku, počet detí je nižší ako počet dôchodcov – je to dôsledok nepriaznivého vývoja demografickej krivky v posledných desaťročiach, keď mnoho mladých ľudí odchádzalo do miest za prácou. Tento negatívny trend sa však čiastočne podarilo zmierniť, pravdepodobne aj výstavbou nájomných bytov.

Čo sa týka pohlavného zloženia obyvateľstva, v Lukáčovciach prevládajú ženy, ale rozdiel medzi počtom žien a mužov nie je veľmi veľký.

Samospráva obce[upraviť | upraviť zdroj]

Lukáčovce neboli a nie sú žiadnou veľkou výnimkou v tom, kto kedy stál na ich čele. Pred prvou svetovou vojnou to bol richtár, od roku 1923 starosta. Za Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny to bol komisár. Toho v roku 1946 nahradil predseda MNV. Od roku 1990 bola znovuobnovené Obecné úrady, ktoré fungovali po prvej svetovej vojne a na čelo obce sa opäť postavil starosta. Nasleduje krátky prehľad všetkých vodcov obce od roku 1923 dodnes:

Šport a voľný čas[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najobľúbenejším športom v Lukáčovciach je futbal – v súčasnosti na miestnom futbalovom štadióne pôsobí klub ŠK Magnus Lukáčovce, v minulosti to boli kluby ŠK Lukáčovce a TJ Dynamo Lukáčovce. Za Lukáčovce hrávalo aj zopár vynikajúcich československých futbalistov – napríklad Jaroslav Ťažký, Rudolf Kramoliš a Peter Hnilica. Miestny futbalový štadión má kapacitu 1000 miest, z toho 300 na sedenie.

Ale futbal nie je jediným športom, ktorý sa v Lukáčovciach pestuje. V zimnom období, keď sú zamrznuté rybníky, hráva sa na nich ľadový hokej. Veľká časť populácie Lukáčoviec patrí medzi vyznávačov jazdy na bicykli, ktorý tu nie je len športovým náčiním, ale i obľúbeným dopravným prostriedkom – jazdia tu na ňom všetky generácie, od najmladšej, po tú najstaršiu.

Medzi populárne spôsoby trávenia voľného času v Lukáčovciach nemožno nespomenúť poľovníctvo. Okolie dediny poskytuje pre túto aktivitu priam ideálne podmienky – v katastrálnom území obce sa nachádzajú rozsiahle poľnohospodárske plochy, kde-tu zalesnené územia (listnaté lesy) a taktiež rybníky a potok. Pár kilometrov od obce už začínajú lesy Považského Inovca. To znamená, že v okolí Lukáčoviec sa stretáva niekoľko rôznych biotopov, a ako je známe, práve v takomto prostredí je biodiverzita druhov najvyššia. Ako typických zástupcov poľovnej zveri, vyskytujúcej sa pri Lukáčovciach, môžeme uviesť napríklad zajaca poľného, srnca lesného, kačicu divú, bažanta poľovného, kaňu močiarnu, či lasicu myšožravú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]