Biodiverzita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Biodiverzita alebo biologická diverzita je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov. Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody, horninové podložie ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita (tiež biodiverzita; angl. Biological diversity) predstavuje rôznosť života. Existuje mnoho definícií biodiverzity. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete.


Svetový fond ochrany prírody definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na Zemi, milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie“ (preklad podľa Kindlmanna a Jersákové). Je to veľmi dôležitý proces i pre budúce generácie a taktiež je veľmi krehký. Narušenie jednej zložky (prostredie, bióm, predátor...) môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých druhov, ktoré sú od nich závislé.

Vedecká definícia a etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Biologická diverzita je neologizmus zložený zo slov biológia a diverzita a znamená rozmanitosť života v prírode. Termín biologická rozmanitosť bol vytvorený Thomasom Lovejoyom (vo WWF spoluzakladateľ conservation biology) v roku 1980.


Úrovne biodiverzity[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme tri úrovne biodiverzity: • genetickú (génová variabilita v rámci populácie alebo celého druhu) • druhovú (rozmanitosť na úrovni druhov) • ekosystémovú (rozmanitosť na úrovni společenstiev a ekosystémov)


Biodiverzita na Zemi[upraviť | upraviť zdroj]

Biologická rôznosť je pri väčších klimatických teplotách väčšia.[1] Príkladom môže byť rovníkové a tropické pásmo či historické teplá období behom fanerozioka. (napr. cicavce a hmyz). Pre diverzitu fauny a flóry na Zemi plnia veľký význam ostrovy. Mnohé druhy sú tu početnejšie ako na súši. Zvyčajne je to spôsobené chýbaním predátora a súperov. Tieto ekosystémy sú veľmi zraniteľné. Na niektorých ostrovoch žijú dokonca živočíchy ktoré na súši už vyhynuli (napr. lemury na Madagaskare).


Druhová rozmanitosť[upraviť | upraviť zdroj]

(druhová diverzita) je biodiverzita na úrovni druhov. Jej meradlom je celkový počet živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi a jeho rast. Počet všetkých druhov na Zemi nie je ľuďmi zďaleka známy - odhady sa pohybujú medzi 1,7 až 1.8 milióna druhov, z toho 920 000 predstavuje hmyz. Len 1,4 miliónov druhov je pomenovaných, vedecky popísaných a zaradených. Tiež máme len hmlisté predstavy o jeho pohybu - pribúdanie resp. ubývanie druhov. Len za obdobie 1965 - 1990 vymizlo okolo 50 000 druhov. Podľa[2] inej štúdie z roku 2014 však k úbytku druhov nedochádza[3][4]. Vymieranie druhov je jeden zo spôsobov merania vplyvu človeka na biosféru. Druhová rozmanitosť je ovplyvnená dvoma základnými protikladnými procesmi. Sú to rýchlosť speciácie a vymieranie druhu.


Vymieranie druhov[upraviť | upraviť zdroj]

K najväčšiemu vymieraniu druhov dochádza v prostrediach s najväčšou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v dažďových pralesoch, koralových útesoch a mokradiach. Všetky tri menované ekosystémy, hlavne v posledných rokoch, trpia priamym či ne priamym vplyvom človeka. Zničenie habitatov, kultivácia, erózie, znečistenie, ťažba dreva, odvodnenie... Tým všetkým človek vo veľkej miere prispel k poklesu biodiverzity.

Miera vymierania (ale i zvyšovania počtu) druhov sa dá pomerne presne stanoviť zo zmeny rozlohy ich prirodzených biotopov. Empiricky bolo zistené, že pri úbytku prirodzeného prostredia na 1/10 prežije polovica druhov. Po odhade pôvodného počtu druhov v danom prostredí a zo zmeny rozlohy ich biotopu je možné teda stanoviť odhad súčasného počtu druhov v danej lokalite.

Ochrana biologickej diverzity[upraviť | upraviť zdroj]

  • zakladanie chránených území
  • zachovávanie pôvodných prírodných pralesov
  • organizovanie občianskych programov na podporu druhovej biodiverzity
  • vytvorenie programov s cieľom zachovania druhu


Tento článok vznikol prekladom z českej wikipédie ( biologická diverzita a druhová diverzita).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.osel.cz/index.php?clanek=6459 - Když bývalo na Zemi tepleji, životu to svědčilo
  2. World Commision on Environment and Development, 1987, str. 149
  3. http://www.national-geographic.cz/detail/poplasne-zpravy-o-vymirani-druhu-stavi-nova-studie-na-hlavu-45850/ - Poplašné zprávy o vymírání druhů staví nová studie na hlavu
  4. http://www.sciencemag.org/content/344/6181/296 - Assemblage Time Series Reveal Biodiversity Change but Not Systematic Loss

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]

Ekosystém

Biotop

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková: Biologické principy ochrany přírody; Portál, Praha 2001 ISBN 80-7178-552-0
  • ATTENBOROUGH, David. Planeta žije. Praha : Panorama, 1990. ISBN 80-7038-095-0.
  • Meadowsová, D.: Meze růstu, Argo, 1992, str. 88-89

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

(anglicky) Biodiversity Synthesis Report (PDF) by the Millennium Ecosystem Assessment (MA, 2005)

(anglicky) Convention on Biological Diversity - text konvence

(anglicky) Conservation International hotspot map

(anglicky) Klasifikace bohatosti biodiverzity podle zemí