Biosféra

Z Wikipédie

Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami. Pozostáva z hornej časti pevnej zemskej kôry (litosféry), pôdného plášťa (pedosféry), vodného obalu (hydrosféry) a dolnej vrstvy ovzdušia (atmosféry). V staršom zmysle bola biosféra aj jednoducho označenie pre súhrn všetkých organizmov na Zemi.

Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme.

Pododdiely biosféry:

• ekosféra – časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života
• noosféra (technosféra) – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť

Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.

Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia. Orientuje sa na dve odlišné krajinné zložky: rastlinstvo a živočíšstvo.

Biosféra sa skladá z veľkého množstva rozličných biómov a ekosystémov. Atmosféra Zeme obsahuje prvky potrebné pre život organizmov a chráni ich pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia a dopadom drobných telies z vesmíru. Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf).

Veľmi dôležitým ekologickým činiteľom v biosfére je voda – časť rastlinstva môže žiť iba vo vode – sú to vodné organizmy. Podľa nárokov na vodu sú rastliny:

• vlhkomilné (hygrofyty)
• suchomilné (xerofyty)
• sukulenty - úsporne hospodária s vodou.

Podľa nárokov na teplo a svetlo sú rastliny:

• teplomilné
• chladomilné
• svetlomilné
• tieňomilné

Podľa nárokov na pôdu sú rastliny:

• hygrofyty (vlhké pôdy)
• nitrofilné (sú náročné na dusík)
• kalcifilné ( sú náročné na vápnik)
• acidofilné ( kyslé pôdy)
• halofyty (zasolené pôdy)

Rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré sa nazývame zoocenóza. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývame biocenóza.

V rovníkovej oblasti sa vytvorilo pásmo dažďových rovníkových lesov s najbohatšou vegetáciou na Zemi. Lesy sú bujné, husté a vysoké. Rozšírené sú v povodí Amazonu a Konga. Smerom od rovníka sa znižuje výška stromov, lesy sú redšie, prechádzajú do tropických saván, kde prevládajú trávnaté a krovité porasty. Savany sú najviac rozšírené v Afrike a Južnej Amerike. Strieda sa tu obdobie sucha a obdobie dažďa. Žijú tu ako bylinožravce tak aj mäsožravce. Smerom od rovníka k pólu ubúda zrážok i rastlinstva a savany prechádzajú do pásma tropických a subtropických polopúští s chudobným teplomilným rastlinstvom. Darí sa tu pestovaniu napr. olív a vinnej revy. V blízkosti obratníkov nastupujú púšte , ktoré sú takmer bez rastlinstva. Toto pásmo je typické najmä pre severnú Afriku (Sahara) a juhozápadnú Áziu (Arabský polostrov). V oblasti okolo Stredozemného mora sa vytvorilo pásmo stredomorského rastlinstva s riedkymi vždyzelenými porastmi. V juhovýchodnej Ázií sa vytvorilo subtropické pásmo monzúnových lesov s veľmi bohatou vegetáciou. Smerom do vyšších geografických šírok nasleduje pásmo stepí s množstvom druhov nízkych tráv a cibuľovitých rastlín. Miestami prechádzajú stepi až do polopúšti a púšti mierneho pásma (stredná Ázia). S pribúdaním zrážok smerom do mierneho pásma nasleduje pásmo listnatých a zmiešaných lesov. Najviac rozšírené sú v Európe. Pásmo ihličnatých lesov (tajga) je typické pre Áziu (Sibír) a až po Tichý oceán – a Severnú Ameriku (Kanada). Zo živočíchov tam prevláda jeleň, medveď, kuna, rys a podobne. Pásmo tundier je rozšírené iba na severnej pologuli. Sú tu najdrsnejšie podmienky pre vývoj rastlinstva. Je tu nedostatok tepla a darí sa tu napr. polárnym líškam, sobom a pižmoňom. Za polárnou hranicou lesa sa nachádzajú krovité tundry a bylinné tundry. V oblasti pólov sa rozprestierajú polárne pustatiny.

Vertikálne členenie biosféry: Podmieňujú ho náhle teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. Závisí od rozšírenia drevín a od geografických podmienok. Vyjadrujeme ho všeobecnou schémou:

1. Nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)

2. Zóna lesa'

3. Zóna krovitých porastov

4. Zóna vysokohorských bylinných formácií

5. Zóna večného snehu a ľadu

V našich pohoriach poznáme tieto vegetačné stupne:

• dubový (do 550m)
• bukový (do 1250 až 1300 m)
• smrekový (po hornú hranicu lesa)
• kosodrevinový (nad lesnou hranicou)
• stupeň alpinskej bylinnej vegetácie (ostatné)

Stavba Zeme
Geosféra	Magnetosféra	Exosféra			Atmosféra
	Ionosféra	Termosféra
		Mezosféra
	Hydrosféra	Stratosféra
		Biosféra	Troposféra
			Pedosféra	Litosféra	Zemská kôra
			Pevninská kôra
	Oceánska kôra
Vrchný plášť	Najvrchnejší plášť				Zemský plášť
	Astenosféra
	Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro					Zemské jadro
Vnútorné jadro

Sféry Zeme
Krajinná sféra
Atmosféra | Biosféra | Hydrosféra | Kryosféra | Pedosféra | Litosféra