Veľký Cetín
| Veľký Cetín | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Ponitrie |
| Vodné toky | Kadaň, Nitra |
| Nadmorská výška | 132 m n. m. |
| Súradnice | 48°13′17″S 18°11′44″V / 48,2214°S 18,1955°V |
| Rozloha | 16,87 km² (1 687 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 610 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 95,44 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1239 |
| Starosta | Roman Kiác[3] (nezávislý) |
| PSČ | 951 05 |
| ŠÚJ | 500895 |
| EČV (do r. 2022) | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Cetín | |
| Webová stránka: velkycetin.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Cetín je obec na Slovensku v okrese Nitra. Nachádza sa 15 km juhovýchodne od mesta Nitra.
Podľa sčítania z roku 2021 v obci žilo spolu 1 626 obyvateľov. Z toho 638 (39,2%) slovenskej, 918 (56,5%) maďarskej a 61 (3,7%) nezistenej národnosti.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1784-87 v 157 domoch žilo 163 rodín. Z 847 obyvateľov bolo 10 cudzích a 11 boli mimo obce.[4]
Okolo roku 1828 v 137 domoch žilo 961 obyvateľov. Z toho 949 boli rímsko katolíci a 12 židovskej viery.[5]
V roku 1880 z 1438 obyvateľov hovorilo 1249 maďarským, 89 slovenským, 58 nemeckým a 1 iným rodným jazykom, resp. bolo ešte 41 nemluvnať. Z nich boli 1348 rímskokatolíci a 90 Židia.
V roku 1890 z 1587 obyvateľov hovorilo 1486 maďarským, 79 slovenským, 21 nemeckým a 1 iným rodným jazykom.
V roku 1900 z 1595 obyvateľov hovorilo 1517 maďarským, 41 slovenským a 37 nemeckým rodným jazykom.
V roku 1910 z 1686 obyvateľov hovorilo 1629 maďarským, 46 slovenským a 11 nemeckým rodným jazykom.[6]
V roku 1919 z 1624 obyvateľov bolo 1574 Maďarov, 47 Čechoslovákov, 2 Nemci a 1 inej národnosti; z toho 1606 rímskokatolíkov a 18 židovského náboženstva.[7]
V roku 1921 z 1664 obyvateľov bolo 1417 Maďarov, 244 Čechoslovákov, 2 Nemci a 1 inej národnosti.
V roku 1930 z 1749 obyvateľov bolo 1302 Maďarov, 380 Čechoslovákov a 67 inej národnosti.
V roku 1941 z 1963 obyvateľov bolo 1945 Maďarov, 12 Slovákov, 2 Nemci a 4 inej národnosti.[8]
V roku 1991 z 1841 obyvateľov bolo 1544 Maďarov a 267 Slovákov.
V roku 2001 z 1724 obyvateľov bolo 1374 Maďarov a 341 Slovákov.
V roku 2011 z 1604 obyvateľov bolo 1108 Maďarov a 473 Slovákov.
V roku 2021 z 1626 obyvateľov bolo 918 (56,5%) Maďarov a 638 (39,2%) Slovákov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Danyi Dezső - Dávid Zoltán 1960 (szerk.): Az első magyarországi népszámlálás. Budapest, 110-111.
- ↑ Nagy Lajos 1828: Notitiae Politico-Geographico-Statisticae Inclyti Regni Hungariae, Partiumque Eidem Adnexarum I. Budae, 224
- ↑ Népszámlálási adatok 1910 [online]. [Cit. 2016-10-04]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ 1920 Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Bratislava, 49; Slovenský národopis 1992, 300.
- ↑ Kepecs, J. 1995: A Felvidék településeinek nemzetiségi (anyanyelvi) megoszlása (1880-1941). 193 No. 31.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |