Golianovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′06″S 18°11′12″V / 48.2682°S 18.1868°V / 48.2682; 18.1868
Golianovo
obec
Lapásgyarmat templom 1.JPG
Kostol Krista Kráľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Nadmorská výška 149 m n. m.
Súradnice 48°16′06″S 18°11′12″V / 48.2682°S 18.1868°V / 48.2682; 18.1868
Rozloha 10,7 km² (1 070 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 502 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 140,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Mgr. Ľuboš Kolárik[3] (Smer-SD)
PSČ 951 08
ŠÚJ 500232
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Golianovo
Golianovo 400
951 08 Golianovo
E-mailová adresa starosta@golianovo.sk
Telefón 658 11 31
Fax 658 11 31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.golianovo.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Kostol Krista Kráľa v roku 1937
Obecný úrad v roku 1930
Kultúrny dom
Slávnosť sv. Urbanka vo vinohradoch
Furmanské preteky
OFK Golianovo

Golianovo (maď. Lapásgyarmat, 1920-1927 Lapáš Ďarmoty, 1927-1938, 1945-1948 Lapášské Ďarmoty) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Golianovo
  • Tichý Dvor (Čendeš) dnes už neobývaná osada

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • potok Kadaň
  • Tichý kanál (prítok Kadane)
  • Betlehemský kanál (prítok Kadane)
  • Veskejský kanál (prítok Kadane)

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský kanál. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.

Obecná pečať

Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).

Obecné symboly

Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.

Obecný erb

Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

Vlajka obce

Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.

V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.

Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.

V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská národnosť - 98,15 %
  • Maďarská národnosť - 0,97 %
  • Česká národnosť - 0,53 %
  • Ukrajinská národnosť - 0,09 %

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolíce - 94,02 %
  • Gréckokatolíce - 0,09 %
  • Evanjelické - 1,67 %
  • Pravoslávne - 0,09 %
  • Bez vyznania - 1,93 %
  • Nezistené - 1,23 %

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2003 sa v obci každoročne konajú furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbanka, stavanie mája a mnoho plesov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stará socha sv. Urbana v obci
  • Nová socha sv. Urbana nad vinohradmi
  • Socha sv. Floriána pri požiarnej zbrojnici
  • Drevorezba sv. Konštantína Cyrila a sv. Metoda pred kostolom
  • Kríž pri ceste z Vrábeľ, dal ho postaviť František Varga v roku 1791
  • Kríž na starom cintoríne s nápisom Ja som skrisenie a život, gdo veri vo mne žiť bude, keď aj umre. Znak spaseňá postavila obec 1911.
  • Socha generála Jána Goliana

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Budova bývalej MŠ postavená v roku 1912
  • Budova obecného úradu a pošty z 19. storočia.
  • Kostol Krista Kráľa z roku 1937
  • Zdravotné stredisko dal postaviť v roku 1937 Dr. Lechner ako rodinný dom s ordináciou
  • Budova Základnej školy dostavaná v roku 1965
  • V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko s klubovňou

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské a viacúčelové ihrisko, a betónová plocha v zimných mesiacoch napúšťaná vodou.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s materskou školou Golianovo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mgr. Ľuboš Kolárik je v zozname. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hromník, Milan, In: Z dejín farnosti Veľký Lapáš, Junior press, Bratislava, 2002, ISBN 80-968795-0-2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]