Baníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štôlne v Banskej Štiavnici, 1726
Povrchová ťažba železnej rudy na Labradore v Kanade

Baníctvo tiež banský alebo ťažobný priemysel je ťažba nerastných surovín (minerálov, rúd, nerúd a fosílnych palív) prípadne ďalších nerastných surovín zo Zeme, obyčajne povrchovou ťažbou alebo podzemným spôsobom. Predstavuje komplexný súhrn prác potrebných na vyhľadávanie, dobývanie a čiastočne aj na úpravu úžitkových nerastov. Týmto spôsobom sa dobýva väčšina surovín, ktoré nemôžu byť dopestované poľnohospodárstvom, vytvorené umelo v laboratóriách alebo priemyselne. V širšom zmysle baníctvo zahŕňa dobývanie akýchkoľvek neobnoviteľných zdrojov ako sú rudy, ale aj ropa, zemný plyn a voda.

Ťažbu možno vykonávať:

  • hlbinne - vykopaním štôlní (horizontálnych tunelov), ťaží sa ruda obsahujúca jalovinu (vyťažený materiál bez rudy) v tzv. hlbinných baniach
  • ťažbou povrchovým spôsobom v lomoch, tento spôsob je ekonomicky menej náročný a lacnejší

Vplyv banského priemyslu na životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažba a úprava nerastných surovín, môže mať negatívne vedľajšie vplyvy na životné prostredie. Pri ťažbe a spracovaní prírodných surovín (uhlie, ropa, rudy) vzniká značné množstvo tuhých, kvapalných aj plynných odpadov. Produkcia týchto odpadov sa viaže na miesto ťažby, resp. výroby. Mnohé z týchto negatívnych javov možno minimalizovať alebo celkom odstrániť použitím vhodných technológií a pracovných postupov.

Intenzita a spôsob ovplyvnenia životného prostredia pri ťažbe závisia na:

  • druhu dobývanej suroviny
  • spôsobu dobývania a jeho intenzite
  • množstve a koncentrácii ťažobných zariadení na určitom územnom celku
  • geologických podmienkach uloženia ložiska
  • geomorfológii postihnutého územia

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]