Štôlňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štôlna v bani Leadfield, Kalifornia

Štôlňa (z nem. stollen) je horizontálne alebo iba mierne uklonené banské dielo, ktoré má svoj začiatok na zemskom povrchu. Jej vybudovanie je potrebné takmer pri akejkoľvek banskej činnosti v hornatom teréne.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Štôlne v Banskej Štiavnici, 1726
  • Dobývacia štôlňa – slúži na dobývanie predom preskúmaného ložiska.
  • Dopravná štôlňa (hlavná) – banské dielo ktoré býva súčasťou väčšieho banského kombinátu. Slúži najmä na horizontálnu dopravu vydobytej suroviny, materiálu a osôb. Doprava môže byť koľajová, závesná alebo automobilová. Smer jej razby a vyústenie zväčša závisí od polohy strojovej linky na spracovanie vydobytej suroviny.
  • Obzor (slepá štôlňa) – je dôležitým článkom vertikálneho banského diela, ktorého hlavnú kostru tvorí šachtová jama. Slúži najmä k dobývaniu samotného ložiska. Celé banské dielo môže mať niekoľko obzorov. Názov slepá je odvodený od toho, že štôlňa začína aj končí v podzemí.
  • Odvodňovacia štôlňa (dedičná) – úlohou tejto štôlne je odvádzanie podzemných vôd z vyššie položených banských polí, prípadne celých rudných revírov. Ich dĺžka môže dosahovať viac ako 5 kilometrov. Samotné pomenovanie dedičná nesúviselo len s odvádzaním (dedením) vôd, ale hlavne s dlhou dobou razby štôlne, pri ktorej sa vystriedalo niekoľko generácií baníkov.
  • Kutacia štôlňa (prieskumná) – slúži k prieskumu oblasti ložiska. Dĺžka štôlne obyčajne dosahuje len niekoľko desiatok metrov k miestu pravdepodobného zrudnenia.
  • Vodná štôlňa – špecifický typ štôlne slúžiaci výhradne k prívodu vody do banských prevádzok prípadne ako súčasť väčšieho vodohospodárskeho sytému (Banskoštiavnický vodohospodársky systém tajchov a zberných jarkov).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]