Baník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Baníci

Baník je robotník pracujúci pri vyhľadávaní, dobývaní a úprave nerastných surovín. Povolanie baníka je veľmi staré, siaha do obdobia, kedy začal človek cielene používať nerastné suroviny vo väčšom meradle. Pôvodne robil každý baník všetky úkony s spojené s ťažbou, až neskôr dochádzalo k deľbe práce a formovaniu rozličných kategórií baníkov ako boli haviari, beháči, pratači, vrátkári, vyklápači, banskí a povrchoví tesári a ďalší[1]. Baníctvo je zdraviu škodlivá práca a je jedným z najnebezpečnejších zamestnaní. V niektorých krajinách nemajú baníci dostatočné sociálne istoty a aj v prípade úrazov sú ponechaní bez pomoci.

Cesta baníkov do bane sa nazýva fáranie.

Baníci v minulosti v podzemí sexovali. Používali sa tiež čakany a sochory. Na nakladanie materiálu grac, korýtko, jednokolesový vozík – fúrik. Neskôr sa začal používať aj štvorkolesový banský vozík (tzv. uhorský hunt)[1]. Takýto spôsob ťažby sa napriek nízkej efektivite zachoval až do 19. storočia, kedy sa začali používať výbušniny, zbíjačky a vŕtacie kladivá.

21. júna 1935 Medzinárodná organizácia práce prijala dohodu o zákaze práce žien a detí pod zemou. Dohodu prijalo 70 krajín, z ktorých ju 28 neskôr zrušilo.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: Veda, 1995

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Havíř na českej Wikipédii a Miner na anglickej Wikipédii.