Podzemná voda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Znázornenie prúdenia podzemnej vody.

Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde. V zmysle technických noriem sa ňou rozumie voda v kvapalnom skupenstve.[1] V zahraničí sa pod termínom chápe väčšinou len voda, ktorá tvorí súvislú hladinu.[1] Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, alebo cez pukliny, trhliny a skalné dutiny. Iba menšia časť podzemnej vody má pôvod z vnútra Zeme.

V poslednej dobe výrazne stúpa dôležitosť podzemnej vody, preto je niektorými považovaná za surovinu.

Prevažná časť podzemnej vody je v podstate tá časť zrážkovej vody, ktorá presiakla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila voľné priestory. Pri prenikaní rozličnými vrstvami Zeme sa mení zloženie podzemnej vody. Obohacuje sa o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Podzemná voda je prirodzeným zdrojom pitnej vody.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hanzel, V., Bodiš, D., Böhm V., Bujalka, P., Fides, J., Franko, O., Hyánková, K., Jetel, J., 1998: Geologický slovník - hydrogeológia. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 188

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]