Mincovňa Kremnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mincovňa Kremnica, š.p.
Právna forma štátny podnik
Odvetvie razba mincí
Založená 1328[1]
1988
(v súčasnej podobe)[2]
Zakladateľ Karol Róbert z Anjou 1328, Federálne ministerstvo hutníctva, strojárstva a elektrotechniky ČSSR 1988. [2]
Sídlo Kremnica, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie Ing. Vlastimil Kalinec (riaditeľ)
Produkcia 413 mil. kusov obehových mincí (2012)[3]
Výnosy 21 462 tis.[3]
Zisk 390 tis.€
(po zdanení)[3]
Zamestnancov 203 (2012) [3]
Vlastník 100% Ministerstvo financií SR[2]
Webová stránka www.mint.sk
Budova Mincovne Kremnica

Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská štátna mincovňa sídliaca v Kremnici. 17. novembra 1328 ju založil kráľ Karol I. tak, že povýšil mesto Kremnica z osady na mesto a udelil mu privilégium na prevádzku mincovne.[1] Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty. Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a medailí zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze, rady a mnoho ďalších výrobkov.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete.

Slávne dukáty[upraviť | upraviť zdroj]

Dukáty sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény.[4] Za Ľudovíta I. florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Latinský nápis na podobnej zlatej benátskej minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.[1] Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.[1]

Toliare v 16. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506 kedy razili sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery, alebo poltoliare. Obdobie protihabsburských povstaní sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii.[4]

Balanciér[upraviť | upraviť zdroj]

Balancier

V 18. storočí kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci lis - balanciér. Mincovne v Prahe a vo Viedni boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.[1] V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).

Mincovňa v 20. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1918 bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.[4]
Obe svetové vojny v 20. storočí sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po prvej svetovej vojne z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci druhej svetovej vojny bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť. V roku 1986 skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. januára 1993 po vyhlásení Slovenskej republiky.[4]

Mincovňa Kremnica dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Karola I.

Kremnickej mincovni sa po roku 1989 podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy (Bangladéš, India, rad juhoamerických krajín). V 21. storočí Mincovňa Kremnica získala certifikát na razbu eurových mincí. Tieto mince boli razené v priestoroch novej raziarne, ktorá vznikla po kompletnej rekonštrukcii budovy priamo v centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí začala 19. augusta 2008.[1] 24. februára 2011 sa Mincovňa Kremnica zaradila medzi pamiatky Európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré si svojou hodnotou a svojím významom vyslúžili nadnárodnú ochranu.[5] 1. októbra 2014 je v Mincovni Kremnica naplánovaný štart prevádzky tlačiarne kontrolných známok na alkohol a tabak, ktorou mincovňu poveril zriaďovateľ – Ministerstvo financií Slovenskej republiky.[6]

Euromince

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Okrem obehových mincí sa pre Národnú banku Slovenska razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Mincovňa Kremnica sa venuje aj zákazkovej výrobe a tiež povrchovým úpravám kovov.[7]

Expozícia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 prešli historické budovy Mincovne Kremnica z roku 1450 generálnou rekonštrukciou. V týchto priestoroch bola zriadená podniková predajňa MINC-ART ktorej súčasťou je aj expozícia mincovníctva. Okrem iného sa tu nachádzajú zachované historické raziace stroje značky Vulkan. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h O nás [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, 22.1. 2010, rev. 2010-11-19, [cit. 2011-03-24]. Dostupné online.
  2. a b c Výročná správa 2009 [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, máj 2010, [cit. 2011-03-24]. Dostupné online.
  3. a b c d Výročná správa 2012 [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, máj 2013. Dostupné online.
  4. a b c d Výročná správa 2011 [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, máj 2012. Dostupné online.
  5. Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva
  6. http://www.kremnica.sk/2013/08/06/kremnicka-mincovna-bude-tlacit-kolky/
  7. Výrobný program [online]. Kremnica : Mincovňa Kremnica, 22.1. 2010, rev. 2010-11-19. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]