Salamina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom meste na ostrove Cyprus pozri Salamina (mesto)
Poloha ostrova
Pláž Kaki Vigla

Salamina (novogr. Σαλαμίνα – Salamina), v staroveku Salamis (starogr. Σαλαμίς – Salamis), (arvanitika Κȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch aj Salamína, je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky, v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba 20 km západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus. Rozlohou 93 km² je najväčším z ostrovov Aiginského zálivu, najvyšší bod vápencového masívu, tvoriaceho Salamínu, dosahuje 365 m nad hladinou mora.

Ostrov má okolo 35 tisíc obyvateľov, spadá do nomu Atika a administratívne je rozdelený medzi mestá Salamína, ležiace na západnom, a Ambelakia, ležiace na východnom pobreží. Salam9na je obľúbeným výletným cieľom pre obyvateľov aténskej aglomerácie, je tu aj umiestnená hlavná základňa gréckeho vojenského loďstva.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Salamínu osídlili grécke kmene Iónov.

Podľa legendárneho podania bol za čias trójskej vojny vládcom Salamíny kráľ Telamón, ktorého syn Aiás patril pred Trójou k najstatočnejším gréckym bojovníkom. Telamónov druhý syn Teukros potom založil na Cypre mesto Salamina (Cyprus).

Na prelome 7. a 6. storočia pred Kr súperili o ostrov, ležiaci medzi nimi, mestá Megara a Atény, nakoniec sa stal súčasťou aténskeho panstva.

V úžine pri východnom pobreží ostrova sa v roku 480 pred Kr. udiala bitka pri Salamíne, v ktorej spojené grécke loďstvo pod Temistoklovým vedením dosiahlo rozhodujúce víťazstvo nad početne silnejšou perzskou flotilou. Zo Salamíny pochádzal starogrécky dramatik Euripides.

Neskôr ostrov pripadol Rímu a od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 13. stor. ho ovládli Európania. Počas tohto obdobia mnohí obyvatelia Salamíny ostrov opustili a tak bol v 14. stor. osídlený albánskymi Arvanitmi, ktorí sa považovali za Grékov. Od 15. stor. patrí ostrov Turkom. V tomto období sa na Salamínu utiahli mnohé grécke rodiny z Atiky a Atén. Na ostrove teda žili dve jazykové skupiny, Gréci a Arvaniti. Od roku 1831 je súčasťou Grécka. Počas 20. storočia sa na Salamine usadili mnohí obyvatelia Atén. Na Salamíne žijú okrem grécky hovoriacich Grékov aj grécki Arvaniti.