Nero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Nero pozri Nero (rozlišovacia stránka).
Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Na trón nastúpil keď mal len 17 rokov.

Život [upraviť]

Na začiatku vlády bol pod vplyvom Senecu. Usporadúval okázalé hry a sám sa pokladal za najlepšieho básnika, herca, športovca. Vyhral všetky disciplíny na olympijských hrách, raz keď sa v konskom dvojzáprahu vysypal do zákruty a celý zakrvavený prišiel do cieľa na druhom mieste, bol vyhlásený ako „morálny spoluvíťaz“. Počas jeho divadelných predstavení nesmel nikto opustiť amfiteáter. Stávalo sa, že ženy počas jeho predstavení aj porodili.

Minca s vyobrazením cisára Nera

Dal zavraždiť svoju matku Agrippinu, ktorej vďačil za svoj cisársky titul. Obával sa totiž jej mocenských nárokov a v jej poručníctve videl ohrozenie svojho postavenia. Jeho neviazanosť postupne prešla do krutovlády (prenasledovanie kresťanov -svätý Peter bol ukrižovaný dole hlavou, vraždy svojich mileniek, manželiek, vražda vlastnej matky, prenasledovanie senátorov, mnohí z tých ktorí neboli zabití spáchali samovraždu, napr. Seneca).

Podozrievali ho zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64. V roku 68 spáchal samovraždu, potom čo utiekol z Ríma, keď proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samému vzniklo povstanie pretoriánov. Jeho posledné slová vraj boli: „Ó, aký to vo mne zomiera umelec...!“



Nero
Vladárske tituly
Predchodca
Claudius
Rímsky cisár
5468
Nástupca
Galba