Nikola Tesla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nikola Tesla
Tesla Sarony.jpg
fyzik, vynálezca a konštruktér
Dielo
Polia pôsobnosti strojárstvo, elektrotechnika, telekomunikácie
Známy vďaka množstvu teoretických konceptov a praktických vynálezov; vymyslel striedavý prúd
Významné práce Teslov transformátor, Teslova turbína, Teleforce, Teslov oscilátor, atď.
Vedecké pôsobenie Edison Machine Works;
Tesla Electric Light & Manufacturing;
Westinghouse Electric & Manufacturing Co.
Vplyvy Ernst Mach, Ruđer Josip Bošković
Ovplyvnil Gano Dunn
Ocenenia
1893: Medaila Elliotta Cressona;
1916: Edisonova medaila;
1934: Medaila Johna Scotta
Osobné informácie
Narodenie 10. júl 1856
Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes Chorvátsko)
Úmrtie 7. január 1943 (86 rokov)
New York, USA
Národnosť srbská
Štátna príslušnosť do 1891: rakúsko-uhorská;
od 1891: americká
Miesto pobytu Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, USA
Podpis Nikola Tesla, podpis

Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes Chorvátsko) – † 7. január 1943, New York) bol geniálny fyzik srbského pôvodu, vynálezca a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov. Jeho patenty a teoretická práca formovali základ moderných systémov na striedavý prúd (elektrická energia), vrátane polyfázových energeticko-distribučných systémov a motorov na striedavý prúd, ktoré umožnili začiatok etapy zvanej Druhá priemyselná revolúcia. Známy je tiež vďaka svojim príspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu koncom 19. a začiatkom 20. storočia, bol vynálezcom rádia. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – tesla (T).

Po jeho verejnom predvedení bezdrôtovej telekomunikácie v roku 1893 a po výhre v tzv. „Vojne prúdov“ bol široko rešpektovaný ako najvýznamnejší elektrotechnický inžinier v Amerike a svojho času bol v USA pravdepodobne slávnejší ako ktorýkoľvek iný vynálezca alebo vedec v histórii. Mnoho z jeho predošlej práce zaviedlo moderné elektrotechnické inžinierstvo a mnoho jeho objavov malo základný význam pre budúcnosť. Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek, kde je použitá elektrina. Popri jeho práci na elektromagnetizme a inžinierstve, Tesla rôznou mierou prispel k odvetviam ako robotika, balistika, počítačová veda, jadrová fyzika a teoretická fyzika.

Hoci bol Tesla veľký vedecko-technický génius, nemal výraznejšie podnikateľské schopnosti, často sa zadlžoval a mal právnické problémy v uznaní viacerých svojich patentov, pričom sa dostal do konfliktov s inými vynálezcami a podnikateľmi, predovšetkým s Thomasom Alva Edisonom a s Guglielmom Marconim. Neskôr sa navyše zaoberal vizionárskymi, no ťažko zrealizovateľnými a drahými projektmi, ako bola napr. bezdrôtová distribúcia elektriny. Kvôli všetkým týmto faktorom sa dostal do finančných problémov, utiahol sa do ústrania a 7. januára 1943 zomrel pomerne chudobný a zabudnutý v jednom z newyorských hotelov vo veku 86 rokov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856 srbským rodičom v dedine Smiljan blízko mesta Gospić v dnešnom Chorvátsku. Jeho otec Milutin Tesla, bol srbský pravoslávny kňaz. Od detstva vynikal talentom na prírodné vedy, študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe. V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval v telegrafnej spoločnosti a začal sa intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom prišiel na princíp striedavého prúdu. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža a v júni 1884 sa trvalo usadil v Spojených štátoch (občianstvo tam získal v roku 1891).

Tesla začal v roku 1884 pracovať vo firme EDISON CO, pretože od malička si predstavoval ako spolu s Edisonom vynaliezajú rôzne vynálezy. Po nezhodách s Edisonom súvisiacich hlavne s nedostatočným Teslovým finančným ohodnotením v roku 1886 založil vlastnú firmu: Tesla Electric Light & Manufacturing. Firma hlavne vyrábala a patentovala vylepšenia na oblúkové lampy. Tesla mal však zakrátko nezhody s investormi, pretože chcel vyrábať striedavý prúd, s čím nesúhlasili a vyhodili ho. Nenašiel si prácu v elektrickom odbore a istý čas musel ako robotník kopať jamy. V roku 1887 podpísal zmluvu s Edisonovým veľkým rivalom George Westinghouseom, ktorého zaujali Teslove nápady a od ktorého tak obdržal 1 000 000 dolárov, za ktoré si zariadil vlastné laboratórium. Pokračoval v ňom vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov, napr. roku 1890 vynašiel výbojkové žiarovky svietiace bez vlákna. Už roku 1891 sa začal zaoberať technológiou rádiového prenosu a v roku 1893 ako prvý na svete verejne demonštroval rádiokomunikačný prístroj. Teslove objavy a vynálezy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch, dal si prihlásiť okolo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľajší produkt jeho primárnych výskumov a niekedy si hneď neuvedomil ich budúci potenciál, kvôli čomu ich nepublikoval a neskôr mu tak nebolo prisúdené jeho prvenstvo. Napr. už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. Röntgenové žiarenie (pomenované po W. Röntgenovi, ktorý ho však "znovuobjavil" až o 8 rokov neskôr), je dokonca možné, že objavil laser viac ako pol storočie od jeho preukázaného objavu.

V 90. rokoch narastali jeho konflikty s Edisonom v tzv. Vojne prúdov, v ktorej sa horlivo diskutovalo o otázke vhodnosti použitia jednosmerného alebo striedavého elektrického prúdu. Edison, ktorý chcel mať monopol na distribúciu jednosmerného prúdu vynaložil veľa úsilia a financií, aby očiernil Teslov koncept, no nakoniec neuspel a v roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla do prevádzky veľkú elektráreň na Niagarských vodopádoch s rozvodným systémom využívajúcim Teslove transformátory napätia, ktoré zanedlho úplne vytlačili jednosmerné rozvody.

Tesla vo svojom laboratóriu v Colorado Springs

V roku 1899 sa Tesla presťahoval do mestečka Colorado Springs, kde si vybudoval veľké špecializované laboratórium, v ktorom sa niekoľko mesiacov zaoberal na svoju dobu neuveriteľne pokročilými a vizionárskymi výskumami súvisiacimi hlavne s bezdrôtovým prenosom elektrickej energie. Colorado Springs Tesla opustil v roku 1900, získal financie od miliardára J. P. Morgana a s ich pomocou sa pustil do veľkého projektu tzv. Wardenclyffeskej veže, ktorá mala umožňovať bezdrôtovú distribúciu elektrickej energie na veľké vzdialenosti. S výstavbou 57 metrov vysokej veže sa začalo na Long Islande nasledujúci rok, celý projekt si však vyžadoval ďalšie dofinancovanie a keď Morgan po niekoľkých rokoch nevidel návratnosť svojich investícii, prestal Teslu podporovať. Hoci sa Tesla snažil získať investície aj z iných zdrojov, nebol úspešný, projekt nikdy nebol dokončený a Wardenclyffeská veža bola v roku 1917 zbúraná. Tesla sa navyše dostal do veľkých právnických ťahaníc s Guglielmom Marconim o vynález rádia. Teslu veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku pre objav rádia, hoci on ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov prospech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. V roku 1915 bolo pôvodne ohlásené, že Tesla dostane Nobelovu cenu za fyziku, no z neznámych príčin sa tak nakoniec nestalo (podľa niektorých ju údajne Tesla odmietol).

Teslovi narastali finančné problémy, nepodarilo sa mu získať financie na svoje projekty, začal byť verejne zaznávaný a po Prvej svetovej vojne sa definitívne utiahol do ústrania. Ďalej pokračoval vo výskumoch, no už viac v teoretickej, nie praktickej rovine, pričom sa zaoberal veľmi futuristickými projektami, ako napr. tzv. lúče smrti (Teleforce), či elektromagnetickým poľom poháňané lietajúce stroje. Hoci sa s ním príležitostne v novinách objavilo nejaké interview, na vedca jeho významu ostal do konca života nedocenený a zabudnutý. Zomrel 7. januára 1943 v izbe hotela New Yorker.

Teslov nedokončený projekt Wardenclyffeskej veže

Pocty a monumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Po Teslovi bola v roku 1960 pomenovaná jednotka magnetickej indukcie - tesla. Jeho meno nesie aj kráter na odvrátenej strane Mesiaca a planétka 2244 Tesla.

V Srbsku aj USA mu bolo postavených viacero veľkých pamätníkov, jeho meno nesie tiež medzinárodné letisko v Belehrade. Monument venovaný Teslovi bol postavený na Niagarských vodopádoch v New Yorku, v USA. Monument bol oficiálne odhalený v sobotu, 9. júla 2006, pri 150-tych narodeninách Nikolu Teslu. Monument bol sponzorovaný kostolom Sv. Georgea Sabriana, Niagarskými vodopádmi a vytvorený Lesom Drysdaleom z Hamiltonu, Ontário. Výtvor pána Drysdalea vyhral v medzinárodnej súťaži. Ďalší monument Teslu predstavujúci ho ako stojí na časti alternátora, bol postavený v Queen Victoria Park pri Niagarských vodopádoch v Ontáriu, Kanada.

Konšpiračné teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavne v súvislosti s jeho neskorším utiahnutým životom a nejasnými futuristickými projektami začali hlavne bulvárne médiá už počas jeho života vytvárať okolo Teslu kult tajomnosti. Hlavne po jeho smrti sa začali šíriť niekedy až absurdné konšpiračné teórie zahrňujúce jeho osobu. Bola mu pripisovaná zodpovednosť napr. za Katastrofu v Tunguske, Projekt Philadelphia (project Rainbow), či mnohé iné. V rokoch 1936 až 1937 sa Nikola Tesla zdržiaval vo vtedajšom Československu.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://web.archive.org/web/20140109102146/http://www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-radia-praha-876

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]